NATO nie je organizácia namierená proti Rusku, ale chce sa brániť a hlásiť k svojim hodnotám. Ak príde k porušeniu medzinárodného práva, ako tomu bolo v roku 2014 v prípade Krymu a Ukrajiny, musí zaujať jasnú pozíciu. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok to uviedol po skončení samitu NATO.
„Mne len zostáva dúfať, že po tomto samite a aj po samite amerického prezidenta Joea Bidena s ruským prezidentom Vladimirom Putinom konečne príde k tomu, po čom NATO už dlho volá. Pokúšame sa zvolať Radu NATO – Rusko, ale na tango treba dvoch a musíme mať aj súhlas druhej strany.
Tém, o ktorých chceme diskutovať, je veľa. S nádejou vzhliadam k samitu v Ženeve, že to bude istým spôsobom začiatok nejakého dialógu. Ale ten musí byť založený na jasných hodnotách,“ vyhlásil Korčok.
Minister obrany Jaroslav Naď v tejto súvislosti priznal, že jeho rezort intenzívne sleduje aktivity, ktoré vyvíja Ruská federácia. „Naše obranné plány sú do veľkej miery nastavené na bezpečnostnú situáciu na Ukrajine,“ upozornil.
Dodal, že dianie na Ukrajine Slovensko sleduje veľmi pozorne, rovnako aj porušenie medzinárodného práva, anexiu územia a nasadzovanie desaťtisícok až státisícok ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou. „To sú veci, ktoré nás vyrušujú. Očakávame, že zvíťazí zodpovednosť a zdravý rozum,“ odkázal minister obrany.
Spojenci zo Severoatlantickej aliancie sa na samite NATO v Bruseli zhodli na tom, že Rusko porušuje hodnoty, zásady, dôveru a záväzky uvedené v dohodnutých dokumentoch, ktoré sú základom doterajších vzťahov NATO – Rusko.
Spoločné vyhlásenie podpísala aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok pri tejto príležitosti vyjadril nádej, že istý prelom očakáva od samitu Bidena s Putinom.
