Klimatický samit OSN (COP26) v Glasgowe sa skončil prijatím paktu, ktorého cieľom je obmedziť nebezpečné zvyšovanie teploty na planéte. Dosiahnutie dohody oznámil predsedajúci COP26 Alok Sharma.
Na konferencii sa zúčastnili zástupcovia 196 krajín sveta, ktorí po dvoch týždňoch rokovaní prijali spoločné záverečné vyhlásenie – Glasgowský klimatický pakt. Dohoda bola dosiahnutá napriek poslednej intervencii Číny a Indie a pod ich tlakom sa do glasgowského paktu nedostal záväzok o úplnom zavrhnutí uhlia, ale len o odklone od neho.
Mnoho delegátov vyjadrilo sklamanie i hnev pre tento ústupok voči obom krajinám, ktoré otvorili už dohodnutý text, ale v záujme vyššieho dobra napokon pakt schválilo. Generálny tajomník OSN António Guterres uviedol, že dosiahnuté dohody považuje za nedostatočné.
„Výsledok COP26 je kompromisom, ktorý odráža záujmy, rozpory a úroveň politickej vôle riešiť klimatický problém v dnešnom svete,“ napísal na sociálnej sieti. Podľa neho ide o dôležitý krok, no treba aj urýchlene konať. „Boj o klímu je našou životnou úlohou a musíme uspieť,“ dodal Guterres.
Pakt obsahuje výzvu na zlepšenie plnenia záväzkov smerom k zníženiu emisií skleníkových plynov, pričom záverečná deklarácia COP26 nabáda každú krajinu, aby do konca roku 2022 „revidovala a posilnila“ svoj cieľ pre rok 2030.
Dokument vyzýva všetky krajiny, aby urýchlili znižovanie emisií do roku 2022, teda o tri roky skôr, ako bolo dohodnuté v Paríži. Text však evokuje aj potrebu „brať do úvahy“ pomery v každom zo štátov, čím sa podľa spravodajského portálu France Info otvárajú dvere tomu, aby niektoré so zmenami otáľali.
Glasgowský klimatický pakt „opätovne potvrdzuje“ ciele Parížskej dohody: „udržať nárast globálnej teploty výrazne pod 2 °C“ a „pokračovať v úsilí krajín obmedziť nárast teploty na 1,5 °C“.
V texte sa uznáva, že posledný zmienený cieľ si vyžaduje „rýchle, hlboké a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, najmä znížením emisií oxidu uhličitého o 45 percent v roku 2030 v porovnaní s rokom 2010 a dosiahnutím neutrality uhlíka v polovici storočia“.
Podľa médií v Glasgowe neboli splnené požiadavky krajín, ktoré sú klimatickými zmenami ohrozené existenčne a ich cieľom bolo získať finančnú kompenzáciu za škody, ktoré už utrpeli dôsledkami zmeny klímy – búrkami, dlhotrvajúcimi suchami a horúčavami – a za ktoré nesú len malú zodpovednosť.
Namiesto kompenzácií pre ne sa v záverečnom vyhlásení z Glasgowa navrhuje začať viesť dialóg o tejto otázke. Na okraj rokovaní o záverečnej deklarácii jednotlivé krajiny podpísali v Glasgowe niekoľko dohôd o znížení globálnych emisií skleníkových plynov.
Približne stovka krajín sa tak napríklad zaviazala znížiť do roku 2030 emisie metánu o 30 percent. Táto dohoda však pokrýva iba 45 percent celosvetových emisií metánu. Irán a Rusko, ktoré produkujú veľmi veľa metánu, sa k tomuto záväzku nepripojili.
Dosiahla sa aj dohoda, že do roku 2022 bude krajinami skončené financovanie zahraničných projektov v oblasti fosílnych palív. Krajiny, ktorých územie predstavuje 85 percent svetových tropických pralesov, podpísali bezprecedentný prísľub skončiť odlesňovanie do roku 2030.
