Kým krajná pravica bola od konca 2. svetovej vojny v strednej Európe donedávna tabu, v posledných rokoch prudko naberá na popularite. Spoločnosť tak podľa agentúry AP reaguje na globalizáciu a masovú migráciu. „V regióne sa deje niečo rozsiahlejšie a prinieslo to patriotickú a konzervatívnu debatu, vďaka ktorej sa názory krajnej pravice stali mainstreamovými,“ myslí si bulharský historik Tom Junes.
Patrioticky orientované strany a hnutia pritom dôrazne tvrdia, že nepropagujú nenávisť, len bránia svoju národnú suverenitu a kresťanský spôsob života pred globalizáciou a prílivom neprispôsobivých migrantov. Ako príklad možno uviesť Maďarsko, kde premiér Viktor Orbán a jeho strana Fidesz, favorit očakávaných volieb, získava voličov predovšetkým protiimigračnou kampaňou.
Predseda maďarskej vlády tvrdí, že kresťanská Európa čelí „nájazdom moslimských a afrických hôrd“ a je proti tomu, aby sa „maďarské tradície a národná kultúra miešali s ostatnými“. Západ bude podľa neho pre pokračujúcu migráciu čeliť civilizačnej a rasovej samovražde.
Popularita národniarov je badateľná aj na Balkáne, predovšetkým v Srbsku. V Chorvátsku podpora pravice stabilne stúpa od vstupu krajiny do EÚ v roku 2013, v Bulharsku je súčasťou vládnej koalície aliancia Jednotní vlastenci, ostro vystupujúca proti rómskej menšine. Konkrétne Bulharsko však podľa historika Toma Junesa nevyvoláva na Západe veľký záujem. Je to podľa neho preto, že Sofia nejde proti západnému konsenzu ako Maďarsko alebo Poľsko.
