Kremeľ sa obáva zvýšenej prítomnosti síl NATO v Arktíde, vyhlásil poverenec ruskej vlády pre medzinárodnú spoluprácu v Arktíde Nikolaj Korčunov. Ten označil nedávne aktivity aliancie v oblasti pod americkým vedením za dôvod na obavy.
Zároveň dodal, že neprispievajú k bezpečnosti regiónu a zvyšujú riziko „nezamýšľaných incidentov“. Okrem bezpečnostných rizík by podľa poverenca mohli spôsobiť aj vážne škody arktickému ekosystému.
Korčunov už dávnejšie pripomenul, že americký Pentagón má už roky vypracovaný plán na posilnenie prítomnosti svojich vojsk v Arktíde do roku 2030. Ten má rátať s kontrolou aktivít Ruska vo vzduchu, na vode aj pod vodnou hladinou.
Washingtonu v tom zatiaľ bráni fakt, že nemá dostatok ľadoborcov, pričom iba jeden z nich možno nasadiť v ťažkých podmienkach. Moskva disponuje zhruba štyridsiatimi ľadoborcami.
Napriek nehostinnému podnebiu je Arktída mimoriadne lukratívne teritórium. Podľa odhadov sa tu môže skrývať až štvrtina doteraz neobjavených zásob ropy a zemného plynu. Predstavuje však strategickú zónu aj z vojenského hľadiska – cez jej územie by totiž bolo možné najkratšou cestou prepraviť zbrane smerom k Rusku.
Jej ovládnutím by USA a NATO zároveň získali priamy prístup k Severnej morskej ceste, ležiacej v ruských teritoriálnych vodách. Arktída sa preto podľa politických pozorovateľov môže stať novou zónou konfrontácie medzi USA a Ruskom.
