Kuba v pondelok skritizovala šéfku diplomacie Európskej únie (EÚ) Kaju Kallasovú za nedostatok „objektívnosti“ v jej vyjadreniach o hospodárskej a energetickej kríze, ktorej táto ostrovná krajina v súčasnosti čelí.
Spojené štáty v januári uvalili na Kubu energetickú blokádu ako súčasť svojho úsilia vyvinúť maximálny tlak na tento komunistami riadený ostrov. Blokáda zhoršila životné podmienky miestnych obyvateľov a časté výpadky elektriny a nedostatok zásob sa stali každodennou realitou. Americký prezident Donald Trump tiež otvorene uvažoval o prevzatí kontroly nad ostrovom.
Kallasová vo štvrtok v Mexiku vyhlásila, že súčasné ťažkosti Kuby sú dôsledkom „desaťročí zlého riadenia a politických represií“. „Kubánci si zaslúžia príležitosti a slobodu, a nie ďalšiu kontrolu a izoláciu,“ uviedla.
Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez v reakcii na Kallasovej vyjadrenia poznamenal, že „odhaľujú zrejmý dvojitý meter“.
„Neuznanie toho, že nelegálny, krutý a nespravodlivý kolektívny trest, ktorý americká vláda uvalila na kubánsky ľud – s bezprecedentným sprísnením blokády, ropným embargom a vojenskou hrozbou – sú hlavnými príčinami ťažkej situácie, ktorej Kubánci dnes čelia, podkopáva objektívnosť,“ skonštatoval Rodríguez na platforme X.
Vládna politika za posledné desaťročie mala podľa jeho slov „rozsiahly verejný konsenzus“ a bola súčasťou „vnútorných záležitostí“.
Trump vydal 1. mája výkonné nariadenie, ktorým uvalil na Kubu ďalšiu vlnu sankcií a pohrozil sekundárnymi sankciami voči pôsobeniu zahraničných spoločností v krajine, vrátane viacerých európskych firiem.
Rodríguez sa vo svojom stanovisku spýtal, prečo Kallasová nevyjadrila „obavy alebo podporu“ týmto spoločnostiam a jednotlivcom. Kuba v roku 2017 podpísali dohodu, ktorá vyzýva k politickému dialógu a spolupráci.
