Uznesenie Zahraničného výboru NR SR z iniciatívy Slovenskej národnej strany, neskôr rozhodnutie ústavnej väčšiny v parlamente a napokon ubezpečenie zo strany Pellegriniho vlády, že Slovensko nesúhlasí s Globálnym paktom OSN o migrácii a do Marrákeša nik nepocestuje, nasvedčuje tomu, že väčšia časť vládnej kolalície (Smer-SD, SNS) nemieni ignorovať názor drvivej väčšiny národa.
Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák sa do krvi bil za svoj promigračný projekt, ale v parlamente nenašiel u politických strán, okrem Mosta-Híd, očividnú podporu. Ministri Mosta-Híd navyše aj po jednoznačnom verdikte NR SR podporia na rokovaní vlády účasť Slovenska v Marrákeši.
Tento zaujímavý moment stojí za zaznamenanie: ostrieľaný politik Béla Bugár ťahá lano vládnej koalície a vlastne aj slovenskej politickej scény osamotene, na jeho kratšom konci.
Na prvý pohľad sa zdá nepochopiteľné, že líder maďarskej politickej strany je vo vleku prehnane ambicióznej Kataríny Cséfalvayovej, ktorá je na čele zahraničného výboru viac než adekvátnou nástupkyňou odídeného poslanca Františka Šebeja. Počúvať propagátorku multikulturalizmu Cséfalvayovú, to akoby človek znalý problematiky počúval hlas jej zámorského krajana Georgea Sorosa.
Pokiaľ ide o Bugára, tento pohľad na jeho terajšie politické postoje je nepochopiteľný iba zdanlivo. Veď ak ktosi doteraz povedal (ako napríklad Robert Fico) o Sorosovi čosi negatívne, Bélovi sa hneď otváral nožík vo vrecku s hrozbou podrezať oponenta.
Záhadou zostáva iba to, prečo sa líder strany Most-Híd stavia práve v citlivej otázke prijímania migrantov do politickej izolácie a stáva sa vo vládnej koalícii jej nečitateľnou zložkou. Musí predsa aspoň tušiť, prečo stráca preferencie aj u maďarských voličov na Slovensku, ktorých to viac ťahá k Budapešti a Viktorovi Orbánovi ako ku kontroverznému miliardárovi Sorosovi.
Ak Béla napriek tomu takto nezmyselne riskuje, asi vie prečo. Z hľadiska ďalšieho politického vývoja na Slovensku nie je zaujímavý prípad dnes už marginálnej, perspektívne mimoparlamentnej strany Most-Híd, zaujímavejší je prípad diplomata Lajčáka, o ktorom je známe že osciluje medzi politikou národnej vlády a politikou globálnych elít.
Ak sa prezident Kiska pýši tým, že sme mali na čele Valného zhromaždenia OSN svojho človeka, dnes zisťujeme, že to nebola pre Slovensko nijaká výhra – Lajčák nikdy nebol a nie je náš človek podobne ako jeho spolupútnik v Prezidentskom paláci. Jeho srdce ani myseľ nepracuje pre Slovensko, lebo sa vidí na poprednom mieste za lukratívnym stolom bruselskej byrokracie.
V domácom boji o schválenie marakéšskeho paktu náš zahraničný minister neváhal použiť tvrdé, nediplomatické slová na adresu slovenských politických strán aj svojej vlády, keď všetkých naokolo, teda okrem Kisku, niektorých dám z mimovládnych organizácií a Denníka N a SME, nepriamo obvinil z populizmu, zápecníctva, xenofóbie a ďalších hlavných hriechov z migrantského desatora.
Všetko to, čo povedal Lajčák na obhajobu svojho tzv. rámca pre globálne migračné toky vyvrátil samotný predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker v Berlíne, keď naznačil okrem politických aj právne dopady tohto paktu.
Podľa neho globálna dohoda potvrdzuje, že migrácia je „nevyhnutná, potrebná a žiaduca“ a od signatárov žiada prijatie záväzku „eliminovať všetky formy diskriminácie“ a otvorenie systému sociálnej podpory pre všetkých, vrátane migrantov bez identifikácie. Juncker okrem toho uviedol, že Európska únia sa musí rozlúčiť s princípom jednomyseľnej zhody (Einstimmigkeitsprinzip) a povedal, že to už tak ďalej nejde: „Es geht nicht mehr.”
Šéf Európskej komisie musel byť tentoraz triezvy, keď prichádzal k mikrofónu nemal typický neistý krok, teda čo povedal platí a je takmer isté, že sa Globálny pakt o migrácii prenesie aj do legislatívy Európskej únie. Proti tomu sa musia zavčasu brániť všetky „zápecnícke štáty“ V 4 vrátane Slovenska aj „zápecnícke“ vlády Spojených štátov, Austrálie a Japonska.
A Miroslavovi Lajčákovi by mala slovenská vláda dať konečne priepustku do Bruselu a nezdržovať ho doma. Lebo vstupenku do bruselských štruktúr v podobe akéhosi podfuku či globálneho „rámca“ pre migráciu si už v OSN napísal a vytlačil na papieri. Ale na Slovensku nech ju radšej neukazuje.
