Nedostatok práce, deficity v sociálnom systéme, demokracii a politickej kultúre, nefunkčné štátne verejné inštitúcie či nízka životná úroveň. To sú hlavné dôvody, pre ktoré polovica vysokoškolákov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska.
„V kontexte existujúcich emigračných čísiel a starnutia obyvateľstva ide o zistenie, ktoré musí byť okamžitým budíčkom pre celú spoločnosť. Podporu a priestor pre zastavenie alarmujúceho stavu máme k dispozícii,“ odkazuje slovenská europoslankyňa za KDH Miriam Lexmannová.
Až 50 percent študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. Medzi nimi je až 35 percent tých, ktorí sú o odchode pevne rozhodnutí. Takmer 40 percent tvrdí, že pravdepodobne odídu.
Desivé čísla vyplývajú z prieskumu, ktorý si nechal v máji urobiť Inštitút pre verejné otázky. „Zastavenie úniku mozgov zo Slovenska patrí k dlhodobým prioritám KDH. Nefunkčné štátne inštitúcie, životná úroveň a nespokojnosť so sociálnym systémom, demokraciou a politickou kultúrou ako dôvody odlivu sú usvedčujúcimi dôkazmi, že za migráciou je dlhodobá neschopnosť slovenských vlád riešiť reálne problémy ľudí.
Pritom vo volebných programoch súčasnej vládnej koalície bolo riešenie tohto problému jasnou ambíciou,“ uviedla Lexmannová, ktorá je členkou europarlamentného výboru pre zamestnanosť a sociálne veci.
Podľa analýzy Inštitútu pre finančnú politiku, vychádzajúci z registrov zdravotných poisťovní, odišlo za pätnásť rokov zo Slovenska 300-tisíc obyvateľov. Viac ako polovica z nich mala menej ako 30 rokov.
„Slovensko má pritom jedinečnú príležitosť zvrátiť tento vývoj. Z únie môžeme prostredníctvom Fondu obnovy čerpať až 6,3 miliardy eur aj na reformy súdnictva, školstva, trhu práce či verejnej správy,“ prízvukuje Lexmannová.
Poukazuje pri tom na konkrétne príklady, ako môžeme peniaze užitočne použiť v zdravotníctve, školstve či regionálnom rozvoji. V zdravotníctve pritom išlo konkrétne aj o témy, ako motivovať mladých lekárov, aby neodchádzali.
„Okrem toho musíme bezpodmienečne zachytiť trend a vytvoriť podmienky na to, aby sme v plnej miere využili napríklad potenciál umelej inteligencie na tvorbu nových pracovných miest a zároveň ponúknuť rekvalifikáciu a celoživotné vzdelávanie,“ upozornila.
Tiež pripomenula, že Slovensko si nemôže dovoliť „luxus“ nevyužiť možnosť čerpania z balíka štyroch miliárd eur na diagnostiku onkologických ochorení, na čo ako poslankyňa upozornila.
„Sme siedmou najhoršou krajinou v EÚ v štatistike úmrtnosti na onkologické ochorenia. Ľudia prirodzene hľadajú krajiny, kde sa im bude žiť lepšie, kde ich vyliečia, ak ich postihne choroba, ale my predsa chceme, aby sa im žilo najlepšie doma – na Slovensku,“ poznamenala.
Polovica študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska. Ide približne o 137.000 mladých a vzdelaných ľudí. Z toho 14 percent premýšľa o trvalom odchode a 36 percent o odchode na istý čas.
Úmysel odísť do zahraničia viac deklarujú študenti ako absolventi. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre Inštitút pre verejné otázky uskutočneného v máji na vzorke 512 respondentov vo veku 18 až 29 rokov.
