Ľubomír Lintner, novinár a bývalý poslanec za Ruskovu ANO, teda liberál, udelil otváraciemu ceremoniálu 33. letných olympijských hier v Paríži absolutórium. Nebol sám. Európska civilizácia sa mení najmä od čias Francúzskej revolúcie na sklonku 18. storočia.
Francúzi povýšili rozum nad Boha, a kto nesúhlasil, vykúpal sa vo vlastnej krvi pod gilotínou. Ján Chryzostom kardinál Korec o nej napísal: „Francúzska revolúcia sa začala pod heslom slobody, rovnosti, bratstva, no skončila sa ako teror a násilie“.
Francúzska revolúcia veľmi pripomína nastolenie komunistického režimu u nás v roku 1948. Aj komunistický režim založený na ideológii marx-leninizmu považoval za najväčšieho nepriateľa Boha. Prečo? Lebo stál v ceste nemravnosti. Komunistický režim vyznával materialistický svetonázor.
Ten splošťuje človeka na biologickú bytosť, bytosť bez spirituality. Koľko dedičov bývalého režimu je stále medzi nami a sníva svoj sen proletárov všetkých krajín? Pre nich musel byť otvárací ceremoniál v Paríži veľkou “mňamkou”.
Kým štátom východného bloku bol komunistický, teda ateistický režim vnútený násilne, Západ sa zo svojho civilizačného rámca dobrovoľne posúva do novopohanstva. Duchovne vyprázdnená spoločnosť požaduje iba zvyšovanie životnej úrovne a slobodu bez hraníc.
Bez ohľadu na práva ľudí s iným svetonázorom. Kontinuitu slovenského národa, založenú na duchovnej tradícii sv. Cyrila a Metoda, v súčasnosti vážne ohrozuje západná dekadencia.
Od 1. decembra 2009 nadobudla platnosť Lisabonská zmluva alebo nová euroústava, v ktorej už nemá miesto Boh. Pričom kresťanstvo je hlavným znakom európskej civilizácie a mravnosti. Ibaže Francúzi na otváracom ceremoniáli vymenili dobré mravy za obskúrnosť, a mnohým, predovšetkým materialistom, sa to veľmi páči.
V bakchanáliach vidia pokrok, v zosmiešňovaní vlastnej kultúrnej podstaty krok k pokroku. Lintner si dokonca „uvedomil, že ten večer v Paríži vlastne nastavil zrkadlo nielen mnohým tunajším ľuďom, ale aj súčasnej vládnucej elite, ktorá by Slovensko, pod dojmom uvažovania volebnej väčšiny, chcela vrátiť a zamraziť niekde v minulosti“.
A hneď cituje slová prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisu, „náš samostatný národ a naše Slovensko si nikomu nedáme! Národné povedomie a láska k slobode v slovenskom národe má také hlboké korene, že vykynožiť sa nedá“.
Sloboda je znak človečenstva. Láska k slobode je najvyšším prejavom lásky k ľuďom. Každý človek k plnohodnotnému životu potrebuje slobodu. Za slobodu mnoho ľudí položilo vlastný život. Bez slobody by nebol ani otvárací olympijský ceremoniál, ktorý bol podľa Lintnera „skvelým obrazom Francúzska. Hrdého a otvoreného.
Smutný obraz Slovenska. S nanucovanou hrdosťou a pritom uzavretosťou do seba nedáva perspektívu“! Mimochodom, dá sa hrdosť vôbec nanútiť? Hrdé Francúzsko? A na čo? Na obskúrnosť? Ako nazvali jednu časť programu? Tak práve to je degradácia všetkého, čo za vyše dvetisíc rokov ľudstvo vykonalo.
Autori scenára neváhali siahnuť po hanobení náboženského vierovyznania, čo je aj v našej legislatíve trestný čin. A toto má byť „skvelý obraz Francúzska“? Zobrazenie Poslednej večere Ježiša Krista bolo šokujúce. Jeho apoštolov stvárnili drag queens alebo transgender model a gréckeho boha vína Dionýza takmer ako nahá speváčka.
To vyvolalo reakciu aj najvyšších cirkevných kruhov. Pre noviny Il Giornale arcibiskup Vincenzo Paglia povedal, že „vysoký ideál hier bol pošpinený rúhavým zosmiešnením jedného z najposvätnejších momentov kresťanstva“.
Zobrazenie biblického námetu pobúrilo okrem iných aj Francúzsku biskupskú konferenciu. „Žiaľ, tento obrad obsahoval aj scény, v ktorých bolo kresťanstvo zosmiešňované, čo nás hlboko mrzí,“ uviedli jej predstavitelia vo vyhlásení.
Ku kritike sa pridali aj ďalší predstavitelia cirkvi a konzervatívni francúzski politici. KBS nijaké stanovisko nevydala. Organizátori olympijských hier v Paríži sa ospravedlnili katolíckej cirkvi a všetkým kresťanským skupinám, ktorých sa dotklo zobrazenie Poslednej večere počas otváracieho ceremoniálu.
Umelecký riaditeľ ceremoniálu Thomas Jolly poprel, že by kritizovaná scéna bola paralelou k Poslednej večeri. Jeho zámerom vraj bolo osláviť rozmanitosť a vzdať hold hodovaniu a francúzskej gastronómii. Liberáli a progresívci hodujú. Žeby na poslednej večeri?
