Slovenská národná strana necelý mesiac po parlamentných voľbách nominovala na post štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáša Parízka. Životopis novopečeného štátneho tajomníka prezrádza, že napriek veku rozhodne nejde o človeka bez skúseností. Narodil sa v roku 1986 a má za sebou prestížne vzdelanie a stáže.
Rodák z bratislavskej Rače po absolvovaní gymnázia na základe získaného štipendia Slovenskej akademickej informačnej agentúry vyštudoval prestížny Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov (MGIMO), ktorý absolvovalo množstvo medzinárodne uznávaných štátnikov a diplomatov vrátane slovenského ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka.
Počas šesťročného štúdia medzinárodných vzťahov a diplomacie sa okrem anglického jazyka sústredil aj na ruštinu a arabčinu. Odtiaľ jeho kroky smerovali do Viedne, kde stážoval a následne pracoval v Úrade boja proti terorizmu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Ďalšou jeho profesionálnou zastávkou bolo Ministerstvo obrany SR, kde mal na sekcii obrannej politiky v kompetencii kontakt a komunikáciu s vojenskými pridelencami akreditovanými na Slovensku. Pred odchodom na ministerstvo zahraničných vecí pracoval na odbore komunikácie a medzinárodnej spolupráce v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre. V rokoch 2012 – 2015 získaval skúsenosti v kurzoch, na seminároch a školeniach v Rakúsku, Čiernej Hore, Kazachstane, Bulharsku, ale aj na Slovensku.
Pracoval na volebnom programe SNS
Tretí muž na „zamini“, ako sa v politickom a diplomatickom žargóne hovorí ministerstvu zahraničia, pôsobí pri osobnom stretnutí charizmatickým a rozhodným dojmom. Na prvý pohľad je zrejmé, že vie, čo od života očakáva a kde je jeho miesto. Ako získal dôveru vedenia SNS, že mu zverilo takú významnú funkciu, kde môže ovplyvňovať vzťahy Slovenskej republiky s inými krajinami?
„Som členom Slovenskej národnej strany, viedol som jednu z jej miestnych organizácií a bol som aj aktívnym členom odborných kabinetov. V rámci nich som pracoval na volebnom programe strany v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany.“
PONUKA NA FUNKCIU PRIŠLA PRIAMO OD PREDSEDU ANDREJA DANKA A BOLA NEČAKANÁ.
„Úprimne ľudsky priznávam, že som nevedel akú ponuku vôbec dostanem, pretože posty v rezortoch boli predmetom rokovaní budúcich koaličných strán. Keďže mi bol rezort zahraničných vecí blízky, ponuku som prijal.
Uvedomujem si, že okrem toho, že je to príležitosť, je to aj obrovský kus zodpovednosti. Vážim si dôveru, ktorú som dostal od predsedu SNS Andreja Danka a urobím všetko preto, aby som nesklamal,“ hovorí s pokorou.
Manažér i diplomat
Na otázku, kedy ho začala lákať zahraničná politika, Lukáš Parízek odpovedá, že od gymnaziálnych čias. „Bolo to práve v období, keď sa rozhodovalo o novom medzinárodnom ukotvení Slovenska. Navyše, chcel som sa vždy učiť jazyky, medzi nimi aj ruštinu.
Dopočul som sa o možnosti štúdia medzinárodných vzťahov v Moskve, zistil som, že sa naň dá získať štipendium cez Slovenskú akademickú informačnú agentúru. Počet študentov zo Slovenska je limitovaný kvótami – každý rok zoberú len dvoch. Mal som to šťastie byť jedným z nich.“
Čím bolo zaujímavé štúdium v Moskve? – pýtame sa. „Je to podľa mňa najlepšia univerzita na prípravu jazykov. Študenti sú tam rozdelení do jazykových skupín a od daného jazyka sa im odvíjajú všetky ostatné štúdiá.
Keď som okrem angličtiny a ruštiny začínal študovať arabčinu, nebolo to bežné, ale vzhľadom na medzinárodný vývoj dnes tento jazyk začína naberať na dôležitosti. V Moskve som získal vynikajúce základy diplomatickej dráhy.
Aj keď momentálne nie som diplomatom, ako si ho asi predstavuje verejnosť, vo vnútornej štruktúre ministerstva sa musím spoliehať na manažérske schopnosti a diplomatické zručnosti rozvíjam vo vonkajších vzťahoch.“
PARÍZEK AKO DRUHÝ ŠTÁTNY TAJOMNÍK RIADI POLITICKÚ SEKCIU MINISTERSTVA.
Pod ňu spadá aj odbor bezpečnostnej politiky a jednotlivé teritoriálne odbory, pokrývajúce prakticky všetky krajiny sveta mimo EÚ. Vedie aj sekciu hospodárskej spolupráce, ktorá má v kompetencii medzinárodnú ekonomickú spoluprácu, napríklad pri zahraničných investíciách na Slovensku alebo investíciách našich subjektov v zahraničí. Do tretice zodpovedá za sekciu medzinárodných organizácií, rozvojovej a humanitárnej pomoci.
To najlepšie pre krajanov
Významnou kompetenciou druhého štátneho tajomníka je agenda zahraničných Slovákov. Osobne si predsavzal prispieť k zlepšeniu ich postavenia, keďže to mala v programovom vyhlásení aj SNS.
„Čo sa týka prístupu k zahraničným Slovákom, mal by byť vyvážený a férový. Nechcem, aby sme preferovali nejakú konkrétnu skupinu Slovákov alebo krajinu. Každá krajina je špecifická a potreby, ktoré tam Slováci majú, sú individuálne. Najdôležitejšie však je, aby vnímali viacej záujmu materského štátu. Aby si obe strany boli prínosom, či už sa naši krajania rozhodnú žiť za hranicami, alebo sa vrátia domov.“
MINISTERSTVO PRIPRAVILO NÁVRH NA USTANOVENIE RADY VLÁDY SR PRE KRAJANSKÉ OTÁZKY, KTORÁ BY NADREZORTNE ZASTREŠOVALA ÚRAD PRE SLOVÁKOV ŽIJÚCICH V ZAHRANIČÍ.
Tá by mala združovať a koordinovať aktivity vybraných rezortov, aby efektívnejšie spolupracovali, čím by sa prejavil synergikcý efekt a eventuálne aj viacej financií pre zahraničných Slovákov.
Základ – vyvážená politika
„Sme národná strana, takže máme záujem na tom, aby bol názor Slovenska rešpektovaný v zahraničí a tomu prispôsobujem aj svoje aktivity,“ hovorí nový štátny tajomník o tom, ako chce vo svojej funkcii presadzovať zahraničnopolitický program SNS.
V OTÁZKE ZAHRANIČNOPOLITICKÝCH PRIORÍT PRIŠLO PODĽA PARÍZKA KU KOALIČNEJ ZHODE.
„Vychádzame z euroatlantického zamerania, čiže z členstva Slovenska v Európskej únii a NATO. Zdôrazňujeme však, že hlas Slovenskej republiky musí mať svoju váhu. Znamená to, že sa sústredím na to, aby boli posilnené národné kompetencie všade tam, kde je to potrebné. Verím, že dokážeme robiť vyváženú mnohovektorovú zahraničnú politiku smerom na Západ aj na Východ.
Táto vyváženosť sa v praxi uskutočňuje napríklad tak, že sme neuznali nezávislosť Kosova, čo nám dalo pevnú východiskovú pozíciu pri ďalších stanoviskách k teritoriálnym subjektom, ktoré jednostranne vyhlásili nezávislosť od pôvodného štátneho celku. Som presvedčený, že osobnosť akou je Miroslav Lajčák, je zárukou kontinuity vyváženej zahraničnej politiky.“
V debate sa dotýkame aj jeho veku, na ktorý poukazovali médiá. „Určite nie som najmladším štátnym tajomníkom – ani u nás, ani v iných krajinách. Rakúsky minister zahraničných vecí narodený v roku 1986 je vo funkcii už dva roky, mojím rovesníkom je aj štátny tajomník v rovnakom rezorte v Maďarsku. Myslím si, že v práci nejde prioritne o vek, ale o schopnosti a pracovitosť,“ hovorí dvadsaťdeväťročný Lukáš Parízek.
Tvrdí, že vekový rozdiel medzi ním a väčšinou jeho kolegov na ministerstve nehrá významnú rolu. „Množstvo zamestnancov už bolo niekoľkokrát veľvyslancami, majú skúsenosť s pôsobením v zahraničí, sú zvyknutí pracovať profesionálne v rámci svojho portfólia a chápu politické zmeny vedenia rezortu. Verím, že na profesionálov sa dá spoľahnúť.“
Máte ambíciu stať sa časom kariérnym diplomatom, dať sa na dráhu veľvyslanca? – znie naša posledná otázka. „To je ťažké povedať. Keby ste sa ma opýtali pred štyrmi rokmi, ako vidím svoju profesijnú budúcnosť, asi ťažko by mi napadlo, že budem štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí.
Jediné, čo s istotou viem, je fakt, že k akejkoľvek výzve, ktorú život prinesie, budem vždy pristupovať s hlbokým rešpektom a maximálne profesionálne.“
