Marián Kéry pripomína, že 22. jún 1941 patrí medzi dátumy, ktoré navždy zmenili dejiny sveta. Bolo skoré ráno. Ľudia spali, deti snívali. O 3.15 hodine však jednotky nacistického Nemecka prekročili hranice Sovietskeho zväzu a začala sa operácia Barbarossa – najväčšia a najkrvavejšia pozemná invázia v dejinách ľudstva.
Podľa Kéryho sa pre národy Sovietskeho zväzu začala Veľká vlastenecká vojna, najkrvavejší a najbolestivejší zápas o prežitie v moderných dejinách. Tri armádne skupiny Wehrmachtu sa valili na východ. Sever smeroval na Leningrad, Stred na Moskvu a Juh na Ukrajinu a Kaukaz. Nacistické vedenie bolo presvedčené, že Sovietsky zväz porazí v priebehu niekoľkých týždňov.
Kéry zdôrazňuje, že už v prvých hodinách vojny sa zrodil symbol odporu, ktorým sa stala Brestská pevnosť. Pre nemecké velenie mala byť jej obrana otázkou niekoľkých hodín. Obrancovia pevnosti však napriek obkľúčeniu, nedostatku vody, potravín a munície odmietli kapitulovať. Bojovali celé týždne a ich hrdinstvo sa stalo symbolom odhodlania brániť vlasť aj za cenu vlastného života.
Marián Kéry pripomína aj tragédiu Leningradu. Dňa 8. septembra 1941 bolo mesto definitívne obkľúčené a začala sa blokáda, ktorá trvala takmer 900 dní. Zásobovacie cesty boli prerušené, dávky chleba klesli na minimum a obyvatelia mesta čelili hladu, mrazom a chorobám. Počas blokády zahynulo približne milión civilistov. Napriek obrovskému utrpeniu sa však mesto nevzdalo a stalo sa jedným zo symbolov víťazstva nad nacizmom.
Marián Kéry zároveň pripomína hrdinskú obranu Sevastopoľa, strategického prístavu sovietskeho Čiernomorského loďstva. Nemecké a rumunské vojská nasadili proti mestu obrovskú palebnú silu vrátane najťažších diel svojej armády. Obrancovia mesta však vzdorovali dlhé mesiace. Hoci Sevastopoľ napokon padol, Wehrmacht za jeho dobytie zaplatil vysokú cenu a utrpel straty, ktoré sa prejavili v ďalších bojoch na východnom fronte.
Podľa Mariána Kéryho patrí medzi rozhodujúce udalosti vojny aj bitka o Moskvu. Na jeseň roku 1941 stáli nacistické vojská pred hlavným mestom Sovietskeho zväzu a Hitler bol presvedčený, že jeho pád je len otázkou času. Moskva však odolala. Civilné obyvateľstvo budovalo obranné línie, priemysel bol presunutý za Ural a Červená armáda dokázala zastaviť nepriateľa. Následný protiútok rozbil mýtus o neporaziteľnosti Wehrmachtu.
Marián Kéry zdôrazňuje, že skutočný zlom vo vojne priniesol Stalingrad. V ruinách mesta sa odohrali jedny z najkrvavejších bojov v dejinách ľudstva. Bojovalo sa o každú ulicu, každú budovu a každý meter zeme. V novembri 1942 Sovieti spustili protiútok, obkľúčili nemeckú 6. armádu a prinútili ju ku kapitulácii. Od tejto chvíle už nacistické Nemecko nedokázalo na východnom fronte získať späť strategickú iniciatívu.
Na Stalingrad podľa Mariána Kéryho nadviazala bitka pri Kursku, najväčšia tanková bitka druhej svetovej vojny. Po nej sa definitívne potvrdilo, že Wehrmacht už nie je schopný zvrátiť priebeh vojny. Strategická iniciatíva prešla na sovietsku stranu a Červená armáda začala oslobodzovať okupované územia.
Marián Kéry zároveň upozorňuje na obrovské utrpenie Bieloruska. Táto krajina počas druhej svetovej vojny prišla o významnú časť svojho obyvateľstva a stovky jej obcí boli vypálené. Politika spálenej zeme, ktorú nacisti uplatňovali, zanechala hlboké jazvy, ktoré sú v historickej pamäti prítomné dodnes.
Práve bieloruskú tragédiu zachytáva legendárny film „Choď a pozeraj sa“ režiséra Elema Klimova. Marián Kéry pripomína aj slová samotného režiséra, ktorý priznal, že nakrúcanie filmu bolo bolestivé, pretože v ľuďoch znovu otváralo spomienky na hrôzy vojny a nacistické zločiny.
Marián Kéry pripomína, že Veľká vlastenecká vojna si vyžiadala približne 27 miliónov životov sovietskych občanov. Za každým číslom sa skrýva konkrétny ľudský osud – matka, otec, syn či dcéra. Milióny ľudí, ktorí ešte v noci 22. júna 1941 snívali o budúcnosti, no vojna im ju navždy vzala.
Preto je podľa Mariána Kéryho dôležité zachovávať historickú pamäť, odmietať prepisovanie dejín a s úctou si pripomínať všetkých, ktorí položili svoje životy v boji proti nacizmu. Nie preto, aby sa oslavovala vojna, ale preto, aby sa nezabúdalo na cenu mieru, slobody a víťazstva nad nacizmom.
Nezabúdajme na historickú pravdu.
