Marián Kéry, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, na sociálnej sieti pripomenul silný príbeh spojený so Slovenským národným povstaním. Príbeh dvoch obcí, partizánov, odvahy, ale aj tragédie, ktorá sa zapísala do ich histórie.
V sobotu 22. augusta sa v Zlatne tradične zišli ľudia pri pamätníku SNP. Kladenie vencov, hymna, príhovory a potom dvanásť kilometrov cez Tribeč do Skýcova. Už 38. ročník turistického pochodu „Náučným partizánskym chodníkom“.
Nie je to náhodná trasa. Je to cesta medzi dvoma obcami, ktoré za pomoc partizánom zaplatili tú najvyššiu cenu.
Zlatno sa počas povstania stalo jedným z hlavných stredísk partizánskeho odboja v Tribeči. V zimných mesiacoch 1944/45 sa tu pohybovalo vyše tisíc partizánov rôznych národností – Slováci, Rusi, Ukrajinci, Česi, Rumuni, Bulhari, Poliaci, Francúzi, Holanďania či Taliani. Práve v priestore medzi Zlatnom a Skýcovom vznikla Nitrianska partizánska brigáda. Za svoj postoj získalo Zlatno titul partizánska obec.
Zlatno však poznačila aj tragická zrážka dvoch sovietskych lietadiel. V podvečer 22. decembra 1944 sa nad Tribečom namiesto plánovaného útoku na nemecké pozície pri Chynoranoch zrazili. Po núdzovom zhodení munície bolo v obci zničených niekoľko domov a zahynulo 11 nevinných obyvateľov. Z dvanásťčlennej posádky sa zachránil jediný človek – radista Piotr Michajlovič Metolkin.
A potom je tu Skýcov.
Ten zaplatil doslova popolom.
Dňa 15. marca 1945 nemecké jednotky zaútočili na obec tankami zo všetkých strán. Obyvateľov vyhnali z domovov a na druhý deň, 16. marca, dedinu vypálili. Zhorelo 262 domov. Zostal kostol, fara, škola a niekoľko domov, v ktorých bývali Nemci.
Práve o týchto ľuďoch je tento pochod.
Vznikol na ich pamiatku. Aby sa na ich odvahu a statočnosť nezabudlo ani vtedy, keď už medzi nami nebude nikto, kto tie časy osobne zažil.
Turistický pochod „Náučným partizánskym chodníkom“ založil v roku 1988 priamy účastník partizánskych bojov v SNP, dnes už nebohý generálporučík vo výslužbe Ján Husák. S realizáciou myšlienky mu pomohli vtedajší starostovia Štefan Gahér zo Skýcova a Štefan Doskoč zo Zlatna.
Vtedy išlo o lokálne podujatie dvoch podhorských obcí. Dnes sa na cestu náučným partizánskym chodníkom vydávajú aj členovia vlády či prezidenti. Peter Pellegrini ju prešiel viackrát.
Marián Kéry zároveň pripomína, že osláv SNP v Zlatne a Skýcove sa zúčastňuje nepretržite od roku 2006. Za ten čas sa menili vlády, ministri, starostovia oboch obcí aj smer, ktorým sa v daný rok išlo.
Chodník však zostal.
Vo svojom príhovore okrem iného uviedol, že územie Slovenska oslobodili vojaci Červenej armády a Rumunskej kráľovskej armády spolu s partizánmi, 1. československým armádnym zborom Ludvíka Svobodu a vojakmi slovenskej armády, ktorí prešli na stranu povstania. Skýcov bol oslobodený 30. marca 1945 sovietskymi a rumunskými vojakmi.
Skýcov mal ešte šťastie. Ľudí vyhnali, dedinu vypálili, ale nepostrieľali ich.
Inde to skončilo ešte horšie.
Nemecká, Kremnička, Kľak, Ostrý Grúň, Kalište, Tokajík.
Tam nezostali len ohorené múry. Vraždili tam nemeckí vojaci a príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy.
Slováci sa podieľali na vraždení Slovákov.
Osemdesiatdva rokov je dlhý čas. Z Nitrianskej partizánskej brigády už nežije nikto. Ján Husák, ktorý s myšlienkou náučného partizánskeho chodníka prišiel, zomrel v roku 2016.
Priamych svedkov už niet.
Ostali kroniky. Pamätné izby v Zlatne a Skýcove.
A tých dvanásť kilometrov.
Aj preto tam Marián Kéry chodí. Aby trasa generála Husáka nezarástla zabudnutím.
