Marián Kéry poslanec NR SR sa dôrazne ohradil voči vyjadreniam nitrianskeho primátora Mareka Hattasa, ktoré zazneli počas oficiálnych osláv výročia oslobodenia mesta 30. marca 2026. Podľa Kéryho ide o nebezpečné skresľovanie historických faktov a politizovanie udalostí, ktoré si zaslúžia úctu a pravdivú interpretáciu.
Kéry upozornil, že odvádzať zásluhy za oslobodenie Nitry výlučne z označenia „2. ukrajinský front“ svedčí o zásadnom nepochopení historických súvislostí. Zdôraznil, že názov frontu bol geografický, nie národnostný. V jeho radoch bojovali príslušníci mnohých národov Sovietskeho zväzu pod velením maršala Rodina Jakovleviča Malinovského. Spolu s nimi sa na oslobodzovaní Slovenska podieľala aj Rumunská kráľovská armáda, ako aj domáci odboj.
Podľa Kéryho je preto nesprávne a dehonestujúce prezentovať oslobodenie Nitry ako výlučne „ukrajinskú zásluhu“, keďže ide o výsledok spoločného úsilia mnohonárodnostných vojsk. Takýto výklad podľa neho znižuje obete všetkých, ktorí v bojoch položili životy.
Kriticky sa vyjadril aj k interpretácii bombardovania Nitry. Hattasove tvrdenia označil za zmätočné a účelové. Pripomenul, že v sovietskych posádkach lietadiel, ktoré sa zúčastnili náletu 26. marca 1945, slúžili rovnako príslušníci rôznych národností. Bombardovanie podľa neho nebolo vedené s úmyslom zasiahnuť civilné obyvateľstvo, ale bolo súčasťou vojenskej operácie proti nemeckým jednotkám, ktoré mesto v tom čase kontrolovali.
Kéry zároveň poukázal na to, že primátor selektívne pristupuje k historickým udalostiam. Položil otázku, prečo rovnakú mieru kritiky nevenuje bombardovaniu slovenských miest americkým letectvom, napríklad Nových Zámkov či Bratislavy.
V závere svojho stanoviska sa Kéry ostro ohradil aj voči osobám, ktoré na podujatí vystupovali na podporu primátora. Kritizoval ich správanie a označil ich za príklad agresívnej formy politického aktivizmu. Spomenul pritom aj útoky namierené voči jeho osobe a rodine, ktoré považuje za neprijateľné.
Kéry cituje:
“Vrcholom celého predstavenia boli jeho tlieskajúci „komparzisti“. Július Kovács – človek, ktorý sa neštíti spochybňovať ani brutálny atentát na predsedu vlády Roberta Fica a Vladimír Vavro – známy „aktivista“ zo Sľažian, ktorý sa viackrát neštítil prísť až pred náš rodinný dom a zastrašovať moju manželku vyhrážkami, že budem súdený za kolaborantstvo a odvisnem. Tento istý Vavro sa pravidelne zúčastňuje protivládnych protestov a nad hlavou zvykne držať moju fotku, na ktorej mi prirobil účes a fúzy, aby som sa podobal na Adolfa Hitlera”.
Marián Kéry tak uzavrel, že Slovensko potrebuje politikov, ktorí si ctia historickú pravdu a pristupujú k nej s rešpektom. Podľa neho nie je prípustné prispôsobovať dejiny aktuálnym politickým potrebám ani zneužívať pamiatku padlých na ideologické účely.
