Marián Kéry sa na sociálnej sieti trefne a ostro vyjadril k úrovni verejnej diskusie a k ľuďom, ktorí podľa neho radi poučujú ostatných o morálke, slušnosti a kultúre komunikácie, no sami tieto princípy často nedodržiavajú. Vo svojom komentári kritizuje najmä spôsob, akým niektorí predstavitelia opozície, liberálnych médií a samozvaných morálnych autorít komunikujú svoje politické postoje.
„Už roky počúvame od opozície, liberálnych médií a rôznych samozvaných morálnych autorít, ako táto vláda údajne rozdeľuje spoločnosť, ako chýba vo verejnom priestore kultúra a ako treba obnoviť slušnosť v politike. Keď sa však človek pozrie na ich vlastné správanie, často zisťuje, že ich predstava o slušnosti platí predovšetkým vtedy, keď ju majú vyžadovať od niekoho iného,“ píše Kéry.
Ako konkrétny príklad uvádza vystupovanie dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslava Štefančíka. Kéry kritizuje jeho slovník v rozhovore s Mirom Frindtom a tvrdí, že takýto spôsob komunikácie podľa neho nepatrí do verejného priestoru človeka zastávajúceho akademickú funkciu.
Podľa Kéryho pritom nejde iba o otázku jedného vulgarizmu či jedného rozhovoru. Ide podľa neho o širší problém dvojitého metra, keď tí, ktorí požadujú kultúru a slušnosť od svojich politických protivníkov, sami používajú výrazne konfrontačný a osobný spôsob komunikácie.
Kéry v tejto súvislosti pripomína aj bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera, ako aj Igora Matoviča a Joža Pročka. Ich verejné vystupovanie podľa neho ukazuje, že vulgarizácia politickej komunikácie rozhodne nie je výhradnou doménou jednej politickej strany.
„Kritizovať vládu je úplne legitímne. Kritizovať politikov je súčasťou demokracie. Sloboda prejavu musí chrániť aj ostré a nepríjemné názory. Ale sloboda prejavu neznamená imunitu voči kritike,“ zdôrazňuje Kéry.
Práve v tom podľa neho spočíva podstata problému. Ak niekto od politikov požaduje slušnosť, kultúru a zodpovednosť za verejné vyjadrenia, mal by rovnaký meter uplatňovať aj na seba.
„Ak niekto vystupuje ako morálna autorita, musí byť pripravený zniesť rovnaký meter, aký používa na ostatných. Ak od politikov požaduje kultúru, mal by ju sám predvádzať.“
Kéry zároveň zdôrazňuje, že kritika politikov je prirodzenou súčasťou demokracie. Za hranicou podľa neho začína byť moment, keď argumentáciu nahrádzajú osobné útoky, vulgarizmy a ponižovanie.
Slovensko podľa jeho slov nepotrebuje ďalšie preteky vo vulgarizácii ani ďalších samozvaných morálnych sudcov. Potrebuje predovšetkým normálnu verejnú diskusiu, v ktorej môžu existovať ostré názorové rozdiely bez toho, aby sa z politického súpera automaticky stal osobný nepriateľ.
„Keď argumenty nahradia nadávky, nie je to prejav odvahy ani intelektuálnej prevahy. Je to iba rezignácia na kultúru,“ uzatvára svoj komentár Marián Kéry.
