Francúzsky prezident Emmanuel Macron odmietol ambície korzických národniarov na väčšiu autonómiu ostrova. Počas návštevy Korziky obhajoval právo francúzskeho štátu zasahovať do všetkých jej dôležitých záležitostí. Pripustil len to, že by Korzika mala byť spomenutá vo francúzskej ústave.
K snahám Korzičanov patria napríklad väčšie právomoci pre miestnu samosprávu alebo oficiálne zrovnoprávnenie korzičtiny s francúzštinou, čo by sa malo prejaviť napríklad vznikom dvojjazyčných úradných dokumentov. „Korzika je v lone Francúzskej republiky a tu má budovať svoju budúcnosť,“ povedal Macron.
Svoj prejav zameral francúzsky prezident predovšetkým na posilnenie ekonomiky ostrova. Odmietol pritom ďalšiu požiadavku Korzičanov, aby dane vybrané v tomto regióne zostali v jeho pokladnici.
Korzičania žiadajú i zavedenie nových pravidiel v predaji nehnuteľností. Dom na ostrove by si podľa nich mohol kúpiť len ten, kto tam býva aspoň päť rokov. V lukratívnom letovisku sú dnes bežné špekulácie s nehnuteľnosťami, zvyšujúce ich cenu nad možnosti chudobnejších miestnych obyvateľov.
K požiadavkám patrí aj amnestia pre jedenásť Korzičanov, sediacich vo francúzskych väzniciach za boj o nezávislosť. Miestni politici ich považujú za politických väzňov, Paríž ich však vníma ako teroristov. Obyvatelia ostrova už roky túžia po väčšej samostatnosti a dokázali to aj v decembrových voľbách, keď s absolútnou prevahou zvíťazili národniari.
Macrona preto vítali s veľkými očakávaniami. „Prezident sa mohol predviesť ako štátnik schopný budovať zmierenie a upokojiť diskusiu s ohľadom na túžby korzického ľudu. Neurobil to,“ vyhlásil šéf stúpencov autonómie ostrova Gilles Simeoni. „Je to smutný večer pre Korziku,“ dodal Jean-Guy Talamoni, stojaci na čele miestneho snemu.
V poslednom období zažíva Korzika po desaťročiach násilia obdobie stability. Vlnu násilia tam po svojom vzniku v roku 1976 rozpútal Korzický národno-oslobodzovací front (FLNC). Terčom atentátov boli predovšetkým objekty považované za symboly francúzskej moci – kasáreň či policajná stanica, ale aj domy obyvateľov z kontinentálneho Francúzska. Len samotný FLNC sa prihlásil zhruba k 4 500 atentátom. V roku 2014 sa však jeho stúpenci vzdali ozbrojeného boja a odovzdali zbrane.
