Tri maďarské menšinové strany v Rumunsku podpísali dokument požadujúci teritoriálnu, administratívnu a kultúrnu autonómiu v častiach Sedmohradska, kde maďarská menšina tvorí väčšinu. Slovenská SMK túto iniciatívu označila za potvrdenie „už dlhodobo existujúceho úsilia Maďarov žijúcich v Rumunsku“. Hovorkyňa strany Helena Fialová vyhlásila, že „iniciatíva obsahovo nadväzuje na západoeurópske štandardy“.
Trojica maďarských strán – Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku, Ľudová Maďarská strana Sedmohradska a Maďarská občianska strana – podpísala vyhlásenie v najväčšom Sedmohradskom meste Kluž. „Treba o týchto troch formách autonómie (teritoriálnej, administratívnej a kultúrnej) čo najskôr, pokojne aj tento rok hovoriť s rumunskou väčšinou,“ uviedol Kelemen Hunor, líder Demokratického zväzu Maďarov v Rumunsku, najväčšej strany etnických Maďarov v krajine.
Podľa Hunora by autonómia slúžila na ochranu kultúrnej identity maďarskej menšiny. Demokratický zväz Maďarov v Rumunsku má v parlamente 30 kresiel a z hľadiska legislatívy je spojencom vládnej sociálnej demokracie. Hoci táto menšinová strana nie je vo vládnej koalícii, sociálni demokrati jej hlasy často potrebujú, keď ide o rozhodnutie, vyžadujúce väčšinu hlasov na schválenie.
Vo východnom Sedmohradsku v oblasti známej ako Sikulsko žije viac ako 600-tisíc etnických Maďarov a otázka ich autonómie je v Rumunsku kontroverzná téma. Kým predstavitelia rumunských Maďarov dlhodobo žiadajú pre svoju menšinu väčšiu autonómiu, čo podporuje Budapešť, Bukurešť sa na tieto ambície pozerá s nevôľou a akúkoľvek územnú autonómiu kategoricky odmieta. Sedmohradsko, známe tiež ako Transylvánia, pripadla Rumunsku na základe Trianonskej mierovej zmluvy z júna 1920.
