Jedna z najkrajších prírodných lokalít Slovenska, aj miesto, kde sa nakrúcal film o legendárnom hybskom zbojníkovi Pachovi. Aj tým je známa Manínska tiesňava nachádzajúca sa v Považskej Teplej, v mestskej časti Považskej Bystrice. Od centra mesta je vzdialená asi 7 kilometrov. Leží v Strážovských vrchoch medzi vrchmi Veľký (891 m n. m.) a Malý Manín (813 m n. m.), kde vznikla prelomom potoka pri klesaní eróznej bázy.
Manínsky potok sa postupne zarezával do jurských vápencov a vytvoril tiesňavu. Typické pre ňu sú strmé steny so zárezmi, hrebene, komíny a trhliny. Výškový rozdiel medzi dnom úžiny a vrcholom Veľkého Manína je takmer 400 metrov. Nájdete tu rôzne skalné útvary ako veže, ihly, skalné hríby a iné tvary.
Manínsky potok tu vytvoril aj prekrásne a veľké krútňavové kotly a pereje. Miestny podzemný kras má až 28 jaskýň, ten povrchový sa vyznačuje rôznymi škrapmi a závrtmi. V priehlbinách najužších častí tiesňavy vznikli vírivým pohybom väčších úlomkov oblé výklenky, tzv. obrie hrnce.
Manínska tiesňava má výmeru 117,63 ha, je dlhá necelý kilometer a na niektorých miestach dosahuje šírku len niekoľko málo metrov. V minulosti bolo najužšie miesto pre furmanské vozy neprejazdné. Preto museli furmani tovar vyložiť, voz rozobrať, všetko preniesť a potom voz znova poskladať.
Až v roku 1993 bola v tomto mieste odstrelená časť brala, vybudovala sa i spevnená cesta. Spomínané najužšie miesto má šírku 3,7 metra. Preto je tiesňava najužšou tiesňavou na Slovensku a v strednej Európe, cez ktorú je vybudovaná asfaltová cesta.
Zaujímavá je aj miestna flóra, tvoria ju chladnomilnejšie horské druhy a teplomilné druhy ako napríklad poniklec prostredný, prvosienka holá, astra alpínska. Rastlinám sa darí na vlhkých tienistých miestach alebo na výslnných stanovištiach skalných stien.
Skalné steny patria k jedným z najznámejších skalolezeckých miest Slovenska. Keďže ide o o chránenú lokalitu, lezenie je umožnené na základe výnimky vydanej orgánom ochrany prírody a krajiny. Pre výstrahu vážnosti tohto športu je v Manínskej tiesňave vytvorený symbolický cintorín obetí. Nájdete tu mená tých, ktorí podcenili svoje sily a náročnosť skalných stien.
Pokračovaním Manínskej tiesňavy je Prírodná rezervácia Kostolecká tiesňava. Vznikla podobne, pôsobením Manínskeho potoka na vápencové bradlo Drieňovka (640 m n. m.), kde môžeme obdivovať najväčší skalný previs u nás, prezývaný aj Strechou Slovenska. Cez obe tiesňavy vedie náučný chodník poskytujúci jedinečné výhľady na tento nádherný kus našej krajiny.
