Poslanec NR SR Marián Kéry opisuje vážnu situáciu v súvislosti s Iránom na sociálnej sieti: USA a Izrael ráno zákerne napadli Irán, kde ide o hrubé porušenie medzinárodného práva a čistý akt agresie. Podľa neho sa svet vracia do čias, keď neplatia pravidlá, ale len právo silnejšieho, a keď sa Bezpečnostná rada OSN obchádza bez akéhokoľvek rešpektu.
Kéry poukazuje na informácie, podľa ktorých mal Iránsky Červený polmesiac hlásiť najmenej 201 mŕtvych a viac než 700 zranených. Mimoriadne pobúrenie v ňom vyvolali správy o zbombardovaní dievčenskej školy v meste Mínáb, kde mali zahynúť desiatky detí vo veku od 7 do 12 rokov. Ak sú tieto správy pravdivé, považuje to za vojnový zločin. Pýta sa, čo teraz urobí Európska únia a či príde sankčný balík aj proti USA a Izraelu.
Za prekročenie všetkých červených čiar označuje aj útok na sídlo duchovného vodcu Iránu ajatolláha Alího Chámeneího a správy o jeho zabití. Podľa Kéryho by takýto krok znamenal vedomé uvrhnutie Iránu do ešte väčšieho chaosu.
Stotožňuje sa s názorom publicistu a politického analytika Eduarda Chmelára, ktorý sa pýta, koľko cynizmu je potrebné na to, aby bola takáto agresia označovaná za „humanistickú“, zatiaľ čo sa ignorujú civilné obete. Kéry ironicky poznamenáva, že ak o takomto masakri rozhodol Donald Trump, potom sa pojem mier dostáva do absurdnej roviny.
Pri porovnaní situácie v Iráne a na Ukrajine cituje profesora Ivana Katchanovského, podľa ktorého zainteresovaným vládam, politikom a médiám v skutočnosti nejde o medzinárodné právo a suverenitu, napriek ich verejným vyhláseniam. Podľa Kéryho to bolo zrejmé už pri vojnách v Kosove, Iraku a ďalších konfliktoch.
Vyjadruje obavu, že USA nemajú ani teraz nijaký „plán B“ a že ide skôr o boj o zdroje a kontrolu nad ropou než o demokratizáciu. Pripomína príklady Venezuely či Iraku a tvrdí, že ak EÚ vidí hrozbu iba v Rusku a pri krokoch USA reaguje len vlažne, ide o prejav rozkladu medzinárodného poriadku.
Osobitne kriticky sa vyjadruje k správaniu Ivana Korčoka z hnutia Progresívne Slovensko. Tvrdí, že Korčok najskôr zdôrazňoval dôležitosť medzinárodného práva, no neskôr už voči USA nevyslovil kritiku a vyzval Irán, aby neeskaloval situáciu. Kéry sa pýta, kto vlastne eskaláciu začal, a považuje takýto postoj za politický cynizmus.
Skepticky sa stavia aj k iniciatíve šéfky európskej diplomacie Kaji Kallasovej, ktorá zvolala mimoriadne rokovanie ministrov zahraničných vecí EÚ. Podľa Kéryho hrozí, že namiesto jasného odsúdenia príde len ďalšie pokrytectvo a varovania smerom k Teheránu.
Na záver zdôrazňuje, že medzinárodné právo musí platiť pre každého rovnako. Inak sa podľa neho stáva bezcenným zdrapom papiera. Napokon sa pýta, ako sa únia zatvári, ak by v dôsledku prípadnej blokády Hormuzského prielivu prudko stúpli ceny ropy, a či jej nebude prekážať nakupovať drahú ropu od štátu, ktorý sama označuje za agresora.
