Poslanec NR SR Marián Kéry sa vyjadril na sociálnej sieti a dlhodobo zdôrazňuje, že o vojne na Ukrajine je potrebné hovoriť otvorene, vecne a bez selektívneho výberu faktov. Od prvého dňa konfliktu jasne pomenoval, že útokom na Ukrajinu porušila Ruská federácia medzinárodné právo. To podľa neho nemožno spochybňovať.
Zároveň však štyri roky upozorňuje aj na širší kontext vojny, o ktorom sa podľa jeho slov na Slovensku i v Európskej únii hovorí podstatne menej. Tvrdí, že konflikt sa nezačal vo februári 2022, ale jeho korene siahajú minimálne do roku 2013. Ak sa má hovoriť o mieri, musí sa hovoriť aj o príčinách, o bezpečnostnej architektúre v Európe, o dlhodobom napätí, o posúvaní hraníc vplyvu a o rozširovaní NATO smerom k ruským hraniciam.
Podľa Mariána Kéryho sa konflikty nekončia bez pomenovania ich príčin. Len sa odkladajú. Kriticky vníma, že sa dnes v Európskej únii podľa neho takmer nehovorí o mieri, ale predovšetkým o víťazstve, dodávkach zbraní, finančnej pomoci a ďalšej eskalácii. Pripomína, že vojny sa nekončia sloganmi, ale rokovaniami.
Je presvedčený, že na Ukrajine ide o zástupný konflikt veľmocí, na ktorý najviac dopláca ukrajinský ľud a čoraz viac aj bežní ľudia v širšom regióne. Upozorňuje, že čím dlhšie bude vojna trvať, tým horšie budú podmienky budúcej dohody, a to najmä pre samotnú Ukrajinu. V tejto súvislosti pripomína slová ukrajinského sociológa Volodymyra Ishchenka, podľa ktorého sa Ukrajina stala „rozbitým zrkadlom rozpadajúceho sa sveta“.
Marián Kéry zároveň poukazuje na to, že medzinárodné právo musí platiť pre všetkých rovnako. Ak ho v minulosti porušili Spojené štáty americké alebo ich spojenci, reakcia „kolektívneho Západu“ podľa neho nebola taká zásadová. Pýta sa, či nejde o dvojaký meter, pretože medzinárodné právo buď platí univerzálne, alebo sa stáva nástrojom politických záujmov.
Zdôrazňuje, že Slovensko od začiatku vojny pomáha Ukrajine v rámci svojich možností: vojensky, humanitárne, materiálne aj prijatím utečencov. To považuje za správne a ľudské. Súčasne však podporuje postoj vlády Roberta Fica, podľa ktorého musia byť na prvom mieste slovenské národné záujmy, bezpečnosť, stabilita, sociálny zmier a ochrana občanov Slovenskej republiky.
Odmieta podľa vlastných slov politiku slepej poslušnosti aj politiku nenávisti. Presadzuje realistický prístup, pomenovanie príčin konfliktu a aktívne hľadanie mierového riešenia. Po štyroch rokoch vojny by sa podľa neho malo menej hovoriť o pokračovaní bojov a viac o tom, ako ich ukončiť. Utrpenia na Ukrajine, a podľa neho aj v Ruskej federácii, už bolo dosť.
