Poslanec Národnej rady SR za stranu SMER-SD Marián Kéry sa na sociálnej sieti ostro vyjadril na adresu Tomáša Tarabu. Kritizuje jeho politické manévre, zmenu postojov po odchode z ministerského kresla a čoraz otvorenejšie približovanie sa k opozičným stranám. Podľa Kéryho sa totiž nezmenili vládne návrhy ani ich podstata. Zmenilo sa iba to, že Taraba už nie je ministrom.
Kéry vo svojom komentári pripomína slová Niccolòa Machiavelliho o politickej dôveryhodnosti a lojalite. Politik, ktorý neustále čaká, odkiaľ zafúka vietor, aby podľa toho prezliekol kabát, si podľa neho napokon nezíska rešpekt na žiadnej strane. A práve takýto obraz dnes podľa Kéryho vytvára Tomáš Taraba.
Jeho politická kariéra je podľa poslanca plná obratov. Do parlamentu sa dostal na kandidátke ĽSNS, následne sa pokúsil presadiť vlastnú politickú stranu, ktorá vo voľbách neuspela, a napokon sa stal ministrom životného prostredia vďaka SNS. Ešte vo februári pritom deklaroval spoluprácu s národniarmi a zámer kandidovať na ich kandidátnej listine. V októbri už zbieral podpisy na vznik vlastnej politickej strany, ktorá má niesť aj jeho meno.
Kéry však upozorňuje na oveľa zásadnejší problém. Kým Taraba zastával funkciu podpredsedu vlády a ministra životného prostredia, proti vládnym návrhom zásadne nevystupoval. Dnes, keď o ministerské kreslo prišiel, sa situácia radikálne mení. Spolu s Jánom Ferenčákom, Romanom Malatincom a ďalšími poslancami začína podľa Kéryho potápať vládne návrhy a vytvárať tlak na koaličnú väčšinu. V niektorých otázkach pritom postupuje bok po boku s Progresívnym Slovenskom a SaS.
„Tie isté návrhy, ten istý Taraba. Len už bez kresla,“ vystihuje Kéry podstatu svojho kritického odkazu.
Poslanec zároveň pripomína, že Taraba už stihol naznačiť možný príchod ďalších koaličných poslancov do svojho pripravovaného politického projektu. Ešte vážnejšie však podľa neho pôsobia jeho vyjadrenia o možnej podpore opozičného odvolávania ministrov, a to aj predstaviteľov politickej strany, ktorá mu umožnila dostať sa do vlády.
Kéry sa preto pýta, akú politickú hru vlastne Taraba rozohral. Opozícia otvorene volá po predčasných voľbách a oslabenie vládnej väčšiny jej nepochybne vyhovuje. Lenže nový politický subjekt, ktorý ešte ani nevznikol a len zbiera podpisy, potrebuje predovšetkým čas na vybudovanie vlastných štruktúr a politického zázemia.
Podľa Kéryho preto nejde primárne o predčasné voľby, ale o politické vyjednávanie, osobné ambície a snahu vytĺcť čo najviac z pozície, v ktorej je Taraba ešte stále potrebný.
Do celej situácie zapadá aj reakcia Igora Matoviča. Ten po hlasovaní o zákone o kajúcnikoch ocenil Tomáša Tarabu aj Jána Ferenčáka a vyhlásil, že jeho hnutie dostalo darček. Kéry v tejto súvislosti pripomína aj rok 2022, keď parlament rozhodoval o odvolaní Igora Matoviča z funkcie ministra financií. Taraba vtedy za jeho odvolanie nezahlasoval.
Pre Kéryho nejde o náhodné politické epizódy, ale o súvislosti, ktoré podľa neho veľa vypovedajú o politickej dôveryhodnosti jednotlivých aktérov.
Poslanec zároveň poukazuje na rozdiel medzi jednotlivými koaličnými klubmi. Za tri roky prišli SNS aj Hlas-SD o viacerých poslancov, zatiaľ čo klub SMER-SSD podľa jeho slov nestratil ani jedného. Priznáva, že ani medzi poslancami Smeru neexistuje vždy úplná názorová zhoda a že na rokovaniach klubu prebiehajú otvorené diskusie. Rozdiel však vidí v tom, že osobné ego nesmie dostať prednosť pred mandátom, ktorý politici získali od občanov.
A práve na to Kéry kladie najväčší dôraz. Voliči v roku 2023 nevolili Tomáša Tarabu preto, aby si po získaní ministerskej funkcie začal budovať vlastný politický projekt a následne oslaboval vládu, ktorej bol súčasťou. Volili program, politické strany a vládu, ktorá mala tento program napĺňať.
„Kto ju dnes potápa pre seba, nerobí politiku pre ľudí,“ odkazuje Kéry.
Na záver posiela bývalému ministrovi jednoznačný odkaz: „Pán Taraba, rozhodnite sa. Na oboch stoličkách sa naraz sedieť nedá. Hrozí, že môžete medzi ne spadnúť.“
Politická lojalita sa totiž nepreukazuje iba vtedy, keď človek zastáva ministerské kreslo a má z neho osobný prospech. Práve vtedy, keď oň príde, sa ukáže, či mu išlo o politický program, alebo predovšetkým o vlastnú mocenskú pozíciu.
