Predseda OĽaNO a budúci premiér Igor Matovič predstavil zloženie svojej vlády. Nový kabinet vymenuje prezidentka SR Zuzana Čaputová v sobotu 21. marca. Hlava štátu už oznámila, že akceptuje všetkých navrhnutých nominantov.
Víťaz volieb OĽaNO okrem premiérskeho postu pre Matoviča získa sedem ministerstiev. Ministrom financií bude Eduard Heger, ministrom vnútra Roman Mikulec, ministrom zdravotníctva Marek Krajčí, ministrom obrany Jaroslav Naď, rezort pôdohospodárstva povedie Ján Mičovský, ministerstvo životného prostredia Ján Budaj a ministerkou kultúry sa stane Natália Milanová.
Hnutie Sme rodina získa tri rezorty. Ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny bude Milan Krajniak, ministrom dopravy a výstavby Andrej Doležal a podpredsedom vlády pre legislatívu a strategické plánovanie bude Štefan Holý. Predseda hnutia Boris Kollár je nominantom na predsedu Národnej rady SR.
Tri ministerstvá bude riadiť SaS. Ministrom školstva bude Branislav Gröhling, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí bude Ivan Korčok a ministrom hospodárstva predseda SaS Richard Sulík, ktorý bude zároveň prvým podpredsedom vlády pre ekonomiku.
Strana Za ľudí získa dva rezorty, ministerkou spravodlivosti bude Mária Kolíková a podpredsedníčkou vlády a ministerkou pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová. Pod tento rezort sa podľa Matoviča postupne presunie celá organizácia a koordinácia čerpania eurofondov, má to byť transformácia súčasného Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Matovič v pondelok (16. 3.) deklaroval, že jediným záujmom novej vlády je postarať sa o situáciu s novým koronavírusom. Čistky a zmeny v úradoch chcú preto podľa neho odložiť na neskôr, sú pripravení s pracovníkmi spolupracovať a požiadať ich o súčinnosť.
„Ideme do toho s plnou zodpovednosťou a vedomím, že nemôžeme zlyhať,“ vyhlásil pred novinármi Matovič. Remišová uviedla, že prioritami jej strany bude očista justície a takisto eurofondov, v týchto oblastiach podľa nej vládne korupcia.
Kollár vymenoval tri priority svojej strany, a to výstavbu nájomných bytov, zrušenie doplatkov za lieky a uplatnenie a spustenie exekučnej amnestie. V rezorte hospodárstva sa chce Sulík prednostne venovať príprave niekoľkých desiatok opatrení na okamžité zmiernenie ekonomických dosahov krízy spojenej s novým koronavírusom.
Sulík chce tiež zlepšovať podnikateľské prostredie, ako aj pripraviť opatrenia na podporu vyššej výstavby bytov, špeciálne nájomných bytov. Matovič zároveň uviedol, že koaličnú zmluvu by mali podpísať v najbližších dňoch.
OĽaNO sa rozhodlo nominovať Romana Mikulca za ministra vnútra aj preto, že nepôsobil v rezorte vnútra. Dezignovaný premiér Igor Matovič tvrdí, že je dobré, aby rezort prišiel upratať človek, ktorý v ňom nepracoval. Vyzdvihol Mikulcovu skúsenosť s vedením ľudí. Lukáš Kyselica bude Mikulcovi podľa Matoviča maximálne nápomocný. Matovič si ho vie predstaviť na poste štátneho tajomníka ministerstva, ktorý by riešil hĺbkovú reformu Policajného zboru (PZ).
„Na post ministra vnútra nasadzujeme plukovníka, vojaka, ktorý si svoju hodnosť zaslúžil tak, že preukázal svoje manažérske schopnosti a schopnosť viesť,“ povedal Matovič s tým, že potrebujú rozhodného človeka, ktorý dokáže „zaveliť“. Dodal tiež, že prioritami jeho vlády je nulová tolerancia korupcie.
Líder OĽaNO zároveň nepriamo potvrdil, že budúca vládna koalícia by mohla vymeniť súčasného policajného prezidenta Milana Lučanského. Nepovedal, kto by ho mal nahradiť. Budúci premiér hovoril aj o voľbe generálneho prokurátora. Povedal, že Daniel Lipšic podľa súčasného zákona nemôže ísť na tento post. Nepovedal, kto by mal nahradiť dosluhujúceho Jaromíra Čižnára.
Nijaká koaličná strana nemá podľa Matoviča konkrétneho kandidáta na post generálneho ani špeciálneho prokurátora, ktorého by chcela „pretláčať“. „Budeme sa snažiť nominovať na post generálneho prokurátora po dlhom období človeka, ktorý bude vzbudzovať naozaj rešpekt a bude zabezpečovať spravodlivosť,“ priblížil Matovič. Dodal tiež, že riaditeľa Slovenskej informačnej služby nominuje on sám. Koho navrhne, na stredajšej tlačovej konferencii nepovedal.
Ivan Korčok bude musieť ísť pred nástupom na čelo ministerstva zahraničných vecí do karantény, keďže sa vráti z USA, kde pôsobil ako veľvyslanec SR, bol tiež štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí za Smer-SD. Pre jeho nomináciu sa rozhodla SaS preto, že je to diplomatická špička.
„Slovensko je v ťažkých časoch, Ivan Korčok je prakticky slovenská diplomatická špička, je to z môjho pohľadu najvhodnejší adept na to, aby zastupoval našu krajinu v zahraničí,“ povedal šéf SaS Richard Sulík.
Korčok má úzko spolupracovať s Martinom Klusom z SaS, ktorý má byť jeho štátnym tajomníkom. Klusa pôvodne navrhla republiková rada strany na podpredsedu parlamentu, Sulík preto na tento post navrhne na schválenie republikovej rade Milana Laurenčíka.
Matovič povedal, že na ministerstvách a pri úradníkoch budú ich činnosť kontrolovať orgány činné v trestnom konaní a iné nástroje, ktoré si stanovia. Krížovú kontrolu na ministerstvách podľa neho nepotrebujú, koaličné strany sa napokon dohodli na tom, že to bude na dobrovoľnom rozhodnutí každej strany, keďže niektoré strany podľa neho chceli nominovať svojich odborníkov aj ako štátnych tajomníkov.
Kollár v tejto súvislosti uviedol, že Sme rodina bolo proti krížovej kontrole, no napokon sa rozhodla pre svoje rezorty nominovať štátnych tajomníkov z iných strán. Na ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny budú štátnymi tajomníkmi Jozef Mihál, ktorý aktuálne pôsobí v SaS, a Soňa Gaborčáková, ktorá do parlamentu kandidovala za KDH.
Mihál kandidoval za stranu Spolu, ktorá sa do parlamentu nedostala. Hneď po voľbách z nej vystúpil a vrátil sa do Sulíkovej SaS, odkiaľ predtým odišiel. Gaborčákovú, predtým poslankyňu za OĽaNO, na kandidátke kresťanských demokratov takisto nezvolili do NR SR, Matovič ju však napriek tomu umiestnil do exekutívy.
Takisto na ministerstvo dopravy podľa Kollára nominujú za štátneho tajomníka odborníka z OĽaNO, ktoré meno nekonkretizoval. „Nejdeme obsadzovať ministerstvá ako korisť,“ podotkol Kollár.
Opýtať sa ľudí v závažnej situácii, čo si myslia o konkrétnom riešení, je podľa Matoviča správne, ak sa to nezneužíva. „Môže to vo vzťahu občan a politika a občan a štát iba pomôcť. Ja by som bol za, ale záleží to od našej spoločnej dohody,“ odpovedal na otázku, či budú realizovať internetové ankety medzi ľuďmi.
