Británia sa bude po brexite usilovať o čo „najhlbšie a najširšie“ partnerstvo s Európskou úniou, ktoré bude vyhovovať záujmom i potrebám oboch strán. Uviedla to britská premiérka Theresa Mayová v prejave venovanému predstavám Londýna o budúcich vzájomných vzťahoch s EÚ.
Okrem iného zdôraznila nezávislý arbitrážny mechanizmus. Británia totiž podľa nej odmieta jurisdikciu európskeho súdu, aj keď budú britské súdy zohľadňovať jeho rozhodnutia tak ako názory ďalších zahraničných súdov. Británia okrem iného nebude súčasťou jednotného digitálneho trhu EÚ.
Britská premiérka kladie dôraz na trvalý dialóg a konzultácie oboch strán. Aj napriek odchodu Londýna z jednotného trhu by mal byť pohyb tovaru cez hranice hladký. Šéfka britskej vlády spomenula aj možnosť budúceho colného partnerstva krajiny s úniou, pričom by britské tarify v podstate zodpovedali tým v EÚ.
Mayová zároveň pripomenula, že v referende o brexite v roku 2016 Briti rozhodli, že chcú znova prevziať kontrolu nad „našimi peniazmi, zákonmi a hranicami“. „A presne to budeme robiť. Áno, sú oblasti, kde z ekonomického pohľadu firmy hovoria, že má zmysel pokračovať na podobnom základe ako doteraz a udržať tak dobré obchodné vzťahy. Ale rozhodnutie o týchto pravidlách bude na našom parlamente.“
Británia by však chcela aj po brexite a po skončení časovo obmedzeného prechodného obdobia zostať v niektorých agentúrach EÚ vrátane prevzatia príslušných finančných záväzkov. Ide napríklad o oblasť liečiv alebo chemický či letecký priemysel. Mayová deklarovala i záujem o tesnú budúcu spoluprácu v oblasti energetiky, dopravy alebo finančných služieb.
