Pred 27 rokmi vznikla historicky druhá samostatná Slovenská republika. Prvého januára 1993 sa rozdelila Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR) a vznikli dva suverénne národné štáty – český a slovenský.
Rozdelenie bolo výsledkom demokratického rozhodnutia Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSFR. Predchádzalo mu vyhlásenie zvrchovanosti SR slovenským parlamentom a niekoľkomesačné rozhovory premiérov Václava Klausa a Vladimíra Mečiara po parlamentných voľbách v roku 1992. Najviac hlasov občanov v nich získali Občianska demokratická strana a Hnutie za demokratické Slovensko.
Keďže tieto strany presadzovali politiku významného posilňovania kompetencií národných štátov, voľby boli podľa niektorých politikov i politológov akoby referendom o otázke zániku unitárnej a skostnatenej federácie. Vladimír Mečiar si pred štyrmi rokmi v mesačníku Extra plus zaspomínal na okolnosti, ktoré viedli k vzniku samostatnej SR.
Ľudia okolo vtedajšieho česko-slovenského prezidenta Václava Havla boli podľa Mečiara tzv. svetoobčania. Konverziou zbrojárskeho priemyslu a likvidáciou baníctva a hutníctva na Slovensku spôsobili zo dňa na deň nezamestnanosť obrovských rozmerov, akú v českej časti federácie nepoznali.
Havlova administratíva navyše znevažovala snahy Slovákov o národnú a štátnu svojbytnosť, predstaviteľov týchto snáh označovala za fašistov a všemožne sa snažila zmariť všetky plány na samostatnosť, opisoval vtedajšiu situáciu Mečiar.
“Tým, ako konali, vlastne Česko-Slovensko rozdelili. Pre nich bolo výhodné urobiť jednu snemovňu, nechceli Snemovňu národov FZ. Navrhovali zastúpenie 2:1 a tak malo vyzerať aj hlasovanie: Slovákom by nikdy nijaký návrh neprešiel. Demokraciu si vysvetľovali po svojom. Podľa nich boli národy prežitkom, ale tak to nie je. Národy budú ešte dlho žiť.
Pre Slovákov bol 1. január 1993 jedinečnou príležitosťou na sebaurčenie, keď mohli rozhodnúť sami o sebe demokratickou formou, pretože, ak sa na to pozrieme historicky, dovtedy vždy za nás rozhodovali druhí,” povedal Mečiar v rozhovore pre Extra plus. Ako dodal, bola to posledná možnosť, keď mohla samostatná republika vzniknúť.
Prvé mesiace a roky existencie druhej SR boli podľa bývalého predsedu vlády veľmi ťažké. Slovensko muselo vytvoriť “na zelenej lúke” ministerstvá, ďalšie štátne inštitúcie, vlastnú menu a popri tom bojovalo s nedostatkom financií – prechodné obdobie musela vláda riešiť pôžičkami v zahraničí.
“Boli chvíle, keď som bol bezmocný, a keď ma nikto nevidel, aj som si poplakal,” priznal Mečiar. Ako dodal, na druhej strane Slováci získavali nové možnosti. “Stratili sme Prahu, ale otvoril sa nám celý svet,” hovorí Mečiar.
V krátkom čase uznali SR všetky štáty sveta, slovenská koruna sa takisto stala okamžite akceptovanou menou. Prvá vláda bola taká, akú Slovensko už nikdy potom nemalo. Môj kabinet niekedy zasadal v kuse aj 28 hodín, na rozdiel od dneška, keď sa rokuje dve hodiny. Vláda bola plná naslovovzatých odborníkov – čo do kvality, súdržnosti a presadzovania slovenských vecí,” tvrdí trojnásobný expremiér.
“Vtedajší šéf Európskej komisie Romano Prodi predpovedal SR do roku 1996 zánik a krach. Keď k nám v roku 1998 prišiel na návštevu, verejne vyhlásil, že SR dokázala zázrak,” spomína si Vladimír Mečiar na rané obdobie druhej štátnosti, keď Slovensko rýchlo dokázalo svoju životaschopnosť.
