“Nepáčia sa vám demokraticky zvolené vlády demokratických štátov. Pristupujete k nám ako k občanom druhej kategórie. Stále nás chcete poúčať, niečo nám vnucovať, a keď toho majú občania plné zuby, začnete sa vyhrážať odobratím eurofondov alebo zrušením hlasovacích práv v EÚ.
Ale aj naši občania platia dane, z ktorých je financovaná EÚ. Prestaňte sa už vyhrážať strednej Európe, a keď chcete vyšetrovať netransparentnosť a korupciu, začnite u predsedníčky Európskej komisie von der Leyenovej a jej miliardových kšeftov s Pfizerom,” povedal nedávno na zasadnutí Európskeho parlamentu.
Reagoval tak na represívne kroky Bruselu proti Maďarsku a škandalózne vyhlásenie europarlamentu na adresu SR. Na rozdiel od väčšiny slovenských zástupcov v tomto orgáne už tradične vyjadril svoje názory priamočiaro a bez politickej korektnosti. Zhovárali sme sa s ním o najnovšom dianí na pôde EP a v EK. Europoslanec Milan Uhrík.
V posledných dňoch rozvírila hladinu kritická rezolúcia Európskeho parlamentu k Slovensku a slovenskej vláde. O rezolúciu sa pričinili slovenskí europoslanci za strany SaS, KDH, PS a OĽaNO. Okrem iného sa v nej hovorí o Slovensku ako o krajine „s históriou nenávistných zločinov a vraždy novinára”. Vnútorný politický zápas tak preniesli na pôdu europarlamentu. Prijaté uznesenie ste nazvali ponižujúcim dokumentom, aký zatiaľ nemá obdobu. V čom?
Europoslanci, ktorí pred Európou hlasovali za potupné označenie Slovenska ako „krajiny s kriminálnou minulosťou“ by sa mali zbaliť a na Slovensko sa ani nevracať. Lebo takto kydať na svoj domov pred svetom dokážu len bezcharakterní pokrytci. A v obsahu rezolúcie je omnoho viac, čo je založené vyložene na politickom zápase.
Slovenská demokraticky zvolená vláda sa dostala pod paľbu nespokojných progresívcov, ktorí sa neváhajú spolčiť aj s diablom, len aby opäť prevzali moc. Pre súčasnú opozíciu nič nie je sväté a za návrat do funkcií dokážu podraziť a zapredať aj vlasť. Preto som, prirodzene, hlasoval proti tejto rezolúcii. Pracujem totiž pre Slovensko a pre Slovákov.
Myslíte si, že je náležité, aby EP komentoval záležitosti domáceho charakteru, ktoré sú v kompetencii vlády SR a slovenských inštitúcií? Má čo v rezolúcii EP hľadať znepokojenie europoslancov nad snahami vlády rozdeliť verejnoprávne médium na dve organizácie, odmietnutie premiéra komunikovať s vybranými médiami alebo jeho vyjadrenia na adresu študenta, ktorý žiadal dialóg s vedením univerzity o novele Trestného zákona? Nemožno to považovať za zasahovanie do vnútorných vecí SR?
Podľa rukopisu je zjavné, koho ruka dokument písala. Potom bolo úlohou dotyčných slovenských europoslancov vopchať sa do priazne komisárov, tému dostať do pozornosti a následne tento paškvil predložiť na rokovanie a hlasovanie. Nie je to o tom, že by sa EÚ nejako príliš zaoberala Slovenskom.
Je to skôr o plači našich miestnych progresívcov plačúcich na ramene progresívcov v Bruseli. A navzájom sa potom tľapkajú po pleci. Všetko preto, aby sa ich „ideologickí kamoši“ dostali k moci vo všetkých štátoch Európy.
Od začiatku hovorím, že zasahovanie európskych inštitúcií do domácich záležitostí nesmie existovať. Musí sa to už raz a navždy skončiť. Inak sa EÚ utopí v konfliktoch s vlastnými členskými štátmi a občanmi.
Bude mať podľa vás spomenutá rezolúcia vplyv na vzťah orgánov EÚ k Slovensku? Europoslanci, ktorí ho iniciovali, nedávno totiž vyzývali aj na pozastavenie európskych fondov pre SR…
Našťastie, rezolúcia nemá nijakú právnu silu a nič z nej nevyplýva. V europarlamente je zvykom prijímať rezolúcie proti komukoľvek na svete. Málokto ich však berie vážne. Môže sa udiať jedine to, že prípadné kroky euroinštitúcií smerom k pozastaveniu eurofondov alebo hlasovacích práv môžu odkazovať na rezolúciu ako na čosi relevantné, ako na základ týchto krokov.
Bruselská byrokracia to zvykne využívať v časoch argumentačnej núdze. Vtedy aj zo zdrapu papiera dokážu vytvoriť dojem svetovo záväzného dokumentu. To je však ich problém a začína si to všímať čoraz viac ľudí. Brusel nás nemôže vydierať odobratím eurofondov alebo hlasovacích práv v EÚ. Načo by sme v takej únii potom zostávali?
Na návšteve premiéra Fica v Maďarsku zaznelo, že naša a Orbánova vláda má množstvo spoločných záujmov, ktoré plánujú presadzovať – napríklad v otázke vojny, odmietania migračného paktu EÚ, no najmä budúcnosti EÚ vo vzťahu k právu veta. Súhlasíte s tým, že ak by sa štátom EÚ vzalo právo veta, o zásadných politických a bezpečnostných otázkach bude rozhodovať väčšina?
Je prirodzené, že stredoeurópske štáty majú podobné – aj keď nie rovnaké – názory v niektorých témach. Súhlasím s tým, aby sme si ako krajiny pomáhali, lebo je dôležité zastaviť nelegálnu migráciu už v zárodku, robiť mierovú politiku a chrániť si svoje kompetencie. Vyrušuje ma však, že častokrát sa jedno hovorí doma a iné sa robí vonku.
Lebo slovenský eurokomisár je nominant vládnych strán a ten začal rozprávať o „zefektívnení Európy“, čo v kontexte znamená zmenu zmlúv. Boli to europoslanci súčasnej vládnej strany Smer, ktorí nedávno posunuli v europarlamentnom hlasovaní migračný pakt do ďalších rokovaní.
A najnovšie premiér Fico v Davose hovoril o tom, že Slovensko vraj potrebuje stotisíc migrantov na prácu. Úprimne, mám zmiešané pocity a začínam si všímať, že často je zásadný rozdiel medzi tým, čo povie premiér Fico vo videu a medzi tým, čo skutočne urobí. Nech začnú robiť to, čo prednedávnom sľubovali.
Reštart kooperácie Slovenska a Maďarska dáva nádej, že sa opäť rozbehne aj spolupráca stredoeurópskych štátov v rámci V4. Toto zoskupenie reprezentujúce 65 miliónov obyvateľov EÚ v minulosti presadzovalo v Bruseli záujmy svojich členov. V4 však bola znefunkčnená – najmä bývalou slovenskou vládou a súčasnou českou vládou. Máte možnosť z pozície europoslanca prispieť k diskusii o reálnom obnovení činnosti V4?
Samozrejme, komunikujem s kolegami z krajín V4, ktorí cítia vlastenecky a myslia to so stredoeurópskou spoluprácou dobre. Zhodujeme sa, že tento formát je potrebné oživiť čo najskôr. Tu sa však musí zísť viac okolností, ktoré súvisia so zvolenou reprezentáciou krajín.
Ak sa objavujú čo i len v jednej vláde strany, ktoré sú extrémne probruselské a extrémne proamerické, potom u nich nebudú záujmy vlastnej krajiny a susedov na prvom mieste. Za seba môžem povedať, že som vždy pracoval a budem pracovať v rámci mandátu, ktorí mi dali občania. A pracovať na tom, aby sa V4 obnovila. Musíme spojiť sily.
Brusel zamýšľa presadiť daňovú reformu, ktorú ste kritizovali, ešte pred prevzatím rotujúceho maďarského predsedníctva. Budapešť kritizovala reformu a nedávno namietala proti rozpočtovým zmenám, ktoré majú zabezpečiť, aby Ukrajina dostala balík 50 miliárd eur. Nové dane – napríklad tzv. uhlíková daň – má priniesť do pokladnice EÚ nové príjmy. Podarí sa podľa vás Bruselu zámer uskutočniť?
Ďalšie daňové zaťaženie ľudí pre ideologické rozmary byrokratov – to je šialené. Na jednej strane vyťahujú z peňaženiek ľudí peniaze, lebo chcú znižovať emisie a zachraňovať planétu. Na druhej strane ich idú napchať do zbraní, munície a tankov. Tie nezanechávajú tú ich uhlíkovú stopu? Preto logiku príliš nehľadajme tam, kde nie je.
Čo sa však týka tých 50 miliárd eur pre Ukrajinu, ktoré sa zaviazala podporiť aj slovenská vláda, tieto budú financované z našich daní ako niečo navyše. Konkrétne Slovensko má prispieť do tohto fondu sumou 400 miliónov eur.
Je teda úplne jedno, že vláda prestala na Ukrajinu posielať zbrane, ak namiesto nich posiela peniaze. Slováci na to doplácajú svojimi peňaženkami tak či tak. Zmenil sa len vládny marketing a forma, podstata však zostáva naďalej rovnaká.
Poslanci Európskeho parlamentu schválili uznesenie, v ktorom navrhujú odsúdiť „rasistické, šovinistické a ženy utláčajúce“ dejiny Európy. V tejto súvislosti odporúčajú na úrovni členských krajín zaviesť výučbu o európskej integrácii a európskom občianstve. Ako to hodnotíte?
Ide o normalizáciu „bruselskej výchovy“ pre mladých, ktorá už viac-menej prebieha na univerzitách. Radi by to však presunuli aj na nižšie úrovne, aby im vyrastali „malí Šimečkovia“ už od škôlky. V skratke, pôjde o vykorenenie všetkého národného, vlasteneckého a tradičného, čo tvorí dedičstvo jednotlivých národov.
A do prostredia sa budú posúvať všeobecné, nič nehovoriace multi-kulti frázy o solidarite k migrantom a všemožným menšinám. A hlavne chcú naučiť deti nebyť kritické k bruselským politikám, lebo čo ak náhodou príde „trestajúca ruka“ progresívneho eurosudcu.
„Brusel sa nespochybňuje!“ – toto je ich vízia. Ale my vidíme, kde ich „výchova“ končí. V spoločnosti, kde sa domáce obyvateľstvo bojí už aj prejsť po večernej ulici či napísať na internete svoj názor. Príkladov je v západnej Európe neúrekom.
V Štrasburgu ste boli účastníkom debaty Trust & Freedom s eurolídrom nemeckej AfD Maximilianom Krahom, španielskeho VOXu Jorgem Buxadém a chorvátskym europoslancom Ladislavom Ilčičom. O čom sa diskutovalo?
Celá Európa sa spája a podpisuje petíciu, o ktorej konferencia bola. Treba sa pridať, pretože tu prichádzajú zo strany Európskej komisie návrhy smerujúce k cenzúre, nižšej ochrane práv občanov a pandemickej zmluve WHO.
EÚ nesmie obísť národné štáty a nútiť nás robiť, čo nechceme, najmä keď si spomenieme na tzv. covidové obdobie (celoeurópska petícia Trust and Freedom sa podpisuje na stránke https://citizens-initiative.europa.eu/initiatives/details/2023/000009_sk).
Hlavné ciele petície sú dva: ochrániť právo na osobnú slobodu pri rozhodovaní – už nijaký nátlak na očkovanie experimentálnymi vakcínami a zaviesť povinnú transparentnosť pre vedenie EÚ – už nijaké vyčiernené miliardové zmluvy s farma-firmami. Jednoznačne podporujem túto celoeurópsku iniciatívu občanov. Moc patrí ľuďom, nie mimovládkam a korporáciám.
Ing. Milan Uhrík, PhD.
nezaradený poslanec Európskeho parlamentu
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
