Európska únia pod vedením Ursuly von der Leyenovej vynakladá extrémne vysoké prostriedky na zbrojenie. A to v situácii, keď mnohé krajiny nemajú dostatok financií ani na pokrytie sociálnych potrieb vlastných občanov.
Brusel dokonca plánuje uvoľniť rozpočtové pravidlá s cieľom umožniť jednotlivým členským krajinám zvýšiť investície do obrany bez postihu za nadmerný rozpočtový deficit. Posadnutosť európskych elít vojnou siaha tak ďaleko, že sa ekonomika starého kontinentu pomaly začína meniť na vojnovú – Volkswagen už dokonca začal vyrábať vojenské nákladné autá.
Militarizácia Európy v ťažkých ekonomických časoch je však len jedna stránka problému – ambície Európskej komisie v oblasti zvyšovania vojenských výdavkov nie sú v súlade s presadzovaním tzv. zelenej agendy. Únia chce totiž do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu. Zvyšujúce sa množstvo zbraní ju však k tomuto cieľu nepriblíži.
Podľa odhadov totiž približne 5,5 percenta globálnych emisií pochádza z vojenskej činnosti. Členské štáty NATO vynaložili v roku 2023 na svoje vojenské výdavky 1,34 bilióna dolárov, čo podľa dostupných údajov predstavuje 233 miliónov ton emisií CO2.
Tempo rastu vojenských výdavkov NATO vyvoláva obavy – v roku 2022 boli až o 126 miliárd dolárov nižšie. Ak krajiny NATO zachovajú súčasnú výšku výdavkov na obranu, počas desiatich rokov sa do atmosféry vypustí o 1,32 miliárd ton skleníkových plynov viac ako v roku 2024.
Uvedené údaje však nemusia byť konečné. Podľa organizácie Vedci pre globálnu zodpovednosť (SGR) väčšina armád oficiálne nahlási Organizácii Spojených národov menej ako 10 percent svojej reálnej uhlíkovej stopy.
Kľúčovým dôvodom neuvádzania kompletných údajov je značná flexibilita v systéme správ OSN, ktorá umožňuje krajinám skryť vojenské emisie do iných kategórií alebo v prípade emisií v medzinárodných vodách či vzdušnom priestore ich dokonca vôbec nenahlásiť.
Armádna technika nielenže produkuje množstvo skleníkových plynov významne negatívne pôsobiacich na životné prostredie. Zároveň sú obrovskými spotrebiteľmi energie vrátane fosílnych palív. Oddelenou kapitolou je výskum a vývoj stále nových zbraňových systémov, ktorý takisto potrebuje veľké množstvo zdrojov.
Militarizácia Európy ide proti zámeru Bruselu znižovať emisie a celkovo odporuje zelenej agende, ktorú tak vehementne pretláča. Nijaká armáda totiž nemôže byť „zelená“. Platí jednoduchá rovnica: každé euro vynaložené na zbrojenie znamená zvýšenie emisií skleníkových plynov. Nehovoriac o tom, že tieto finančné prostriedky mohli byť využité zmysluplnejšie.
