Český politik a diplomat Jaroslav Bašta sa v komentári pre server Prvnizpravy.cz. zaoberá ekonomickými dopadmi súčasnej pandémie. Na začiatku konštatoval, že náhle a v podstate násilné zastavenie svetovej ekonomiky nemá nijakú historickú obdobu.
Dodáva, že ho sprevádza značná dávka neistoty z dôvodu neznámej časovej dĺžky odstávky i jej dôsledkov v hospodárskej oblasti. Podľa neho ide však najmä o geopolitiku. „Skrátka, svet po pandémii bude iný ako pred ňou. To je jediná istota, ktorú dnes máme,” píše.
Bašta tiež spomína dva protipóly o možnej povahe nového sveta. Uvádza, že o tom môžu vypovedať napríklad reakcie a kroky štátov. Dodáva, že výsledný model tohto nového usporiadania zatiaľ každý odhaduje podľa svojho vnútorného presvedčenia a tiež miery svojho optimizmu alebo pesimizmu.
Jeden protipól predstavuje utuženie globalizácie, druhý môže znamenať „reštart našej civilizácie, ktorý povedie k multipolárnemu modelu svetového usporiadania”. O ten sa podľa Baštu usiluje najmä Čína, Ruská federácia a ich spojenci.
Myslí si tiež, že blížiaca sa ekonomická kríza prináša bezpečnostné riziká a vojnovú hrozbu. Dodáva, že opakovanie svetovej vojny to nebude, no najohrozenejším kontinentom sa opäť stane Európa.
„Vyhasnuté, zmrazené a tlejúce konflikty na jej hraniciach a v bezprostrednom susedstve sa môžu kedykoľvek zasa rozhorieť, ako nám ukazuje eskalácia napätia medzi Tureckom a Gréckom,“ píše.
Diplomat tiež spomína možný scenár vývoja sveta spojený s nedostatkom potravín. Uvádza, že stále viac štátov nasleduje Ruskú federáciu, ktorá uvalila embargo na vývoz obilia.
„Po obdobiach nadbytku a plytvania sa objavuje prízrak budúcej núdze. Ako ukázali nákupné horúčky na začiatku koronavírusového resetu, ide o veľmi silný psychologický faktor aj na Západe, kde hlad naposledy zažili pred 70 či 75 rokmi,“ upozorňuje.
Do akej miery sa kríza a reštart ekonomiky dotkne jednotlivých štátov, sa podľa Baštu zatiaľ odpovedať nedá, keďže najmä tie menšie budú mať obmedzené možnosti ovplyvniť globálne ekonomické procesy.
“Obávam sa, že na ‘dobu rúškovú’ nebudeme spomínať v zlom. Neskôr bude horšie,“ nazdáva sa. Vzápätí dodal, že koronavírus zapôsobil aj ako akési sérum pravdy a podarilo sa mu odhaliť zmýšľanie politikov a inštitúcií v jednotlivých štátoch, aj v rámci EÚ.
„Za najhoršie zistenie však považujem to, že počet politikov, ktorým by nijako neprekážalo, keby sa naša populácia o nejaké to percento znížila v dôsledku pandémie, ak na tom mohli zarobiť (prípadne len neprerobiť), je pomerne vysoký,“ píše s tým, že zrejme nebude jediný, kto si to bude pamätať.
Na záver Bašta napísal, že obdobie, ktoré príde, poskytne veľa príležitostí na to, aby sa to politikom pripomenulo či vrátilo. „Reštart našej civilizácie bude, zdá sa, veľmi dramatický,“ uzatvára.
