Ľudia zamestnaní v kanceláriách sa na svoju prácu dokážu plne sústrediť v priemere len hodinu a dvanásť minút denne. Stále totiž kontrolujú prichádzajúce e-maily, sledujú novinky na sociálnych sieťach alebo píšu textové správy. Vyplýva to z prieskumu softvérovej spoločnosti RescueTime.
Podľa výsledkov medzinárodného prieskumu je hlavným dôvodom nesústredenia takzvaný multitasking, čiže schopnosť riešiť viac úloh naraz. Teda napríklad to, že pri písaní pracovného e-mailu si rýchlo skontrolujeme Facebook, pozrieme sa do kalendára, vybavíme jeden hovor a potom sa vrátime späť k rozpísanému e-mailu. Lenže práve to bráni zamestnancom dosiahnuť úplné sústredenie na jednu úlohu.
Podľa prieskumu totiž trvá zhruba deväť minút, kým sa opäť skoncentrujeme na úlohu po prerušení. A ak nás niečo na sociálnych sieťach alebo v správe veľmi zaujme či rozruší, vrátime sa k pôvodnej úlohe dokonca až o 23 minút. Medzitým totiž ešte zvládneme jednu až dve iné činnosti.
„Ak riešime viac úloh naraz, triešti sa pozornosť. Tým, že mozog musí zvládať koordináciu viacerých vecí súbežne, strácame schopnosť myslieť do hĺbky a kreatívne. Zvládneme tak síce viac úloh naraz, ale menej kvalitne,“ hovorí Gabriela Kodenková zo spoločnosti Talentica.cz, podľa ktorej čím sme obratnejší v multitaskingu, tým viac zlyhávame pri kreatívnom riešení úloh.
S tým súhlasí aj Vladimír Tuka, zakladateľ centra koučingu Neuroleadership: „Častá zmena činnosti aj snaha robiť viac vecí naraz vedie k zníženiu výkonnosti, zvýšeniu chybovosti a rastu únavy. Pri každej zmene činnosti prepíname pozornosť z jednej veci na druhú, čo si vyžaduje dosť energie.
Mozog totiž musí porozumieť, priradiť už uložené informácie o veci, ponoriť sa do témy, zabrániť rozptyľovaniu, reagovať a rozhodovať sa. Dobre vieme, aké ťažké býva vrátiť sa späť tam, kde sme pred rozptýlením boli. Oveľa lepšie je venovať sa vo vyčlenenom časovom úseku jednej veci a robiť ju poriadne.“
Istá miera sústredenia na zadanú úlohu sa podľa Tuku dá natrénovať. Výsledky prieskumu pritom potvrdzujú informácie vedcov, že na jednu vec sme zvyčajne schopní sústrediť sa 20 až 30 minút, často dokonca menej, v závislosti od toho, ako nás predmet pozornosti baví.
„Potom je vhodné pozornosť zamerať, hoci len krátko, na niečo iné, čo mozog spracúva inak ako to, čím sa práve zaoberáme. Napríklad, ak pripravujeme správu, je užitočné vstať a prejsť sa, zahľadieť sa na pekný obrázok. Mozog si tak môže na chvíľu oddýchnuť. Menej vhodné je na odpočinok napríklad písanie správ,“ dopĺňa Tuka.
Cieľom e-mailov a rýchleho posielania správ cez rôzne aplikácie je zvýšiť produktivitu práce tým, že skracujú celkový čas čakania na odpovede. Lenže tieto aplikácie v skutočnosti často vedú k preťaženiu komunikácie. Zamestnanci totiž používajú v priemere štyri aplikácie na texty, telefónne hovory, webové schôdzky, skupinové správy či videokonferencie.
