Súčasná Ukrajina je podľa mnohých triezvo uvažujúcich expertov nereformovateľný oligarchický štát, ktorý sa stal obrovskou mierou korupcie a zločinnosti krajinou tretieho sveta na pokraji Európy. Pre EÚ je problematická súčasnosť tohto takmer zrúteného štátu nestráviteľným sústom.
Politológ a uznávaný novinár Tomáš Haas, ktorý prežil značnú časť svojho života na Západe, napísal o Ukrajine nelichotivé slová: „Trochu pripomína Chicago tridsiatych rokov. Aj tomu vládli zločinci a ich spôsob vlády sa priveľmi nelíšil od spôsobu ich ukrajinských kolegov. Len v tom neboli tak dobrí.
Ovládli síce Chicago a neskôr aj iné veľké mestá, ale nikdy nedokázali ovládnuť celú krajinu. Ukrajinskí oligarchovia to dokázali s pomocou svojich predĺžených končatín, ich veľkohubých hrdinov s hákovými krížmi a americkými zbraňami.“
Haas bol prvým oficiálnym poradcom českého prezidenta Václava Klausa, ktorý dal štátnu ideológiu súčasnej Ukrajiny do súvislosti s hákovým krížom. Vonkajším prejavom fašizácie ukrajinskej spoločnosti sú od čias kyjevského Majdanu desiatky pomníkov vojnového zločinca Stepana Banderu a pamätné tabule na miestach bojov banderovcov nasadených v haličskej divízii Waffen-SS proti postupujúcej Červenej armáde.
Kyjevský esablishment nezabúda ani na vlasteneckú výchovu najmladšej generácie. V táboroch pre deti na západe Ukrajiny cvičia chlapcov i dievčatá strieľať Rusov a ich sympatizantov veteráni vojny v Donbase a ultranacionalistickí inštruktori z práporu Azov.
Nacionalistická výchova ukrajinskej omladiny v mnohom pripomína výcvikové tábory Hitlerjugend. V noci deti občas prebudí výbuch omračujúceho granátu, ráno sa vztyčuje vlajka a malí bojovníci v maskáčoch spievajú vlasteneckú pieseň: „Ukrajina, svätá otčina hrdinov, vstúp do môjho srdca!“
Medzi základné zručnosti táborového osadenstva patrí rozborka a zborka útočnej pušky a cvičenie so zbraňou sprevádzané nabádaním inštruktora: „Nepovažujte svoje ciele za ľudské bytosti!“
Ukrajinské ministerstvo mládeže a športu vyčlenilo na vlastenecké tábory chlapcov a dievčat ktoré vedú dospelí fašizoidní ultras štyri milióny hrivien ako príspevok, aby finančná úhrada pobytu nespočívala len na pleciach rodičov.
Velitelia práporu Azov odmietajú obviňovanie z neonacizmu napriek tomu, že znak ich jednotky sa nápadne podobá heraldickému znaku vlčí hák (Wolfsangel), ktorý používali nacistické divízie v druhej svetovej vojne. Azov, je formálnou súčasťou Ukrajinskej národnej gardy, spadajúcej pod ministerstvo vnútra.
Je to vlastne súkromná armáda, ktorú pôvodne financoval oligarcha Ihor Kolomojskyj, ale nikto nevie kto v súčasnej dobe platí jednotku, známu z porušovania ľudských práv vo vojnovej oblasti na východe Ukrajiny. Medzinárodné organizácieHuman Rights Watch a Amnesty International vo svojej správe uviedli dôveryhodné svedectvá o ohavných zločinoch dobrovoľníckych práporov Pravého sektora: Donbas, Ajdar a Azov.
Slovenský plukovník vo výslužbe Peter Švrlo, hovoril o svojich skúsenostiach účastníka vojenskej misie na Ukrajine v jednom interview toto: „Veliteľský zbor vycvičili súkromné bezpečnostné agentúry a americkí inštruktori vo výcvikových strediskách v Poľsku a Litve. Najväčšiu časť výkonných jednotiek Pravého sektora predstavujú prepustení trestanci, amnestované kriminálne živly, ktoré sa dopúšťajú nesmiernych ohavností.
Videl som otrasné video nakrútené na mobil, ako usmrtili dvoch manželov z tzv. odštiepeneckých republík, muža a ženu v deviatom mesiaci tehotenstva. Obom dali na krk povraz a uviazali jednou stranou o strom a druhou o džíp. To sa nedalo ani dopozerať do konca. V našich médiách nenájdete o podobných zverstvách ani slovo.“ Dnes títo ľudia vychovávajú a cvičia ukrajinskú mládež v prázdninových táboroch.
Na sklonku roku 2018 prijal ukrajinský parlament Verchovnaja rada zákon, podľa ktorého budú mať status vojnových veteránov členovia Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) a ich vojenské krídlo Ukrajinskej povstaleckej armády, ktoré spája postava ich najvyššieho veliteľa Stepana Banderu.
Mravnú rehabilitáciu a sociálne výhody dostanú od štátu podľa dikcie zákona banderovci, ktorí sa podieľali na masakroch státisícov príslušníkov etnických menšín na Ukrajine: Poliakov, židov, Rusov i Čechov.
Podľa štatistických údajov v krajine stále žije okolo 1200 veteránov bojujúcich v druhej svetovej vojne po boku nacistického wehrmachtu. Na status veterána mali doteraz nárok len tí, ktorí v rokoch 1941 až 1944 bojovali proti nacistickému Nemecku a neskôr boli rehabilitovaní ako obete povojnových represií.
Dnes je medzi pohrobkami banderovcov a bojovníkmi proti nacistom nakreslené znamienko rovnosti a to vzbudzuje u veľkej časti ukrajinského obyvateľstva odpor „Schválením takých zákonov dnešná Ukrajina prijíma zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané týmito skupinami bez akéhokoľvek časového obmedzenia.
Obetiam týchto zločinov sa tak otvára cesta, aby Ukrajinu žalovali na medzinárodných súdoch,“ napísal šéf Ukrajinského židovského výboru Eduard Dolinsky. V rádiu Slobodná Európa sa ozval aj izraelský veľvyslanec na Ukrajine Joel Lion: „Vidím ich ako vrahov židov, povedal na adresu Stepana Banderu a Romana Šuchevyča, ktorí stali na čele ukrajinských nacionalistov.
Prepisovanie histórie 2. svetovej vojny naberá na obrátkach. Prezident Petro Porošenko dáva národu bojovníkov OUN a banderovcov ako „príklad hrdinstva a vlastenectva.“ Minister zahraničia Pavlo Klimkin zasa navrhuje, aby na Ukrajine vznikol panteón hrdinov, kde by bol uložený popol významných osobností pochovaných v cudzine, teda aj Stepana Banderu.
Ukrajinskí poslanci vyzývajú Porošenka, aby Banderovi vrátil titul hrdina Ukrajiny, ktorý mu odobral bývalý „proruský“ prezident Viktor Janukovyč. Akoby koleso dejín na Ukrajine zaradilo spiatočku. Nacizmus tu žije pod ochranným dáždnikom štátu, ale málokoho to vzrušuje. Veď ani médiá o tom nepíšu.
