Japonský expremiér Šinzó Abe podľahol strelným zraneniam, ktoré utrpel počas prejavu v rámci kampane pred voľbami. Na politika vystrelil počas prejavu v meste Nara 41-ročný atentátnik Jamagami Tecuja. Útočník vystrelil dvakrát odzadu, pričom zasiahol krk a hrudník obete. Abemu na mieste poskytovali masáž srdca a do nemocnice ho viezli vrtuľníkom bez známok života.
Páchateľ sa nesnažil z miesta činu ujsť a príslušníci bezpečnostných zložiek ho ihneď zadržali. Podľa tamojších médií je atentátnik bývalým vojakom a na útok použil zrejme amatérsky vyrobenú zbraň. Útočníka k činu údajne motivovala nespokojnosť s týmto politikom, uviedli japonské médiá.
Hidetada Fukušima, lekár oddelenia urgentného príjmu v univerzitnej nemocnici v Nare, informoval médiá, že Abe zomrel v dôsledku vykrvácania, a to aj napriek tomu, že mu lekári v rámci transfúzie poskytli veľké množstvo krvi.
Šinzó Abe bol najdlhšie slúžiacim premiérom v histórii Japonska. Vo funkcii presadzoval významné ekonomické reformy a mal tiež povesť tvrdého konzervatívca a nacionalistu, uvádzajú spravodajské agentúry. Po prvý raz sa postavil na čelo vlády v roku 2006 vo veku 52 rokov a stal sa najmladším japonským premiérom od konca 2. svetovej vojny.
Jeho prvé volebné obdobie poznačili škandály a nezhody vo vládnej koalícii. Napokon odstúpil po roku zo zdravotných dôvodov. V Japonsku sa počas nasledujúcich rokov každoročne menili premiéri, a to až do Abeho návratu v roku 2012. Odvtedy bol vo funkcii nepretržite osem rokov.
Medzi hlavné body jeho programu patril plán hospodárskych reforiem, ktoré dostali prezývku abenomika. Tieto reformy podľa kritikov viedli k nerovnomernému rozdeleniu bohatstva, pričom až tretina zamestnancov v Japonsku teraz nemá trvalý pracovný pomer.
Vo voľbách zvíťazil celkovo šesťkrát. Vystužil armádu a vojenské spojenectvo Japonska so Spojenými štátmi americkými. V školstve presadzoval výchovu k vlastenectvu a snažil sa posilniť aj medzinárodné postavenie Japonska.
Patril k zástancom reinterpretácie pacifistickej ústavy Japonska v roku 2014 s cieľom umožniť armáde pomôcť spojencom v prípade vojenského útoku. Táto zmena si vyslúžila kritiku zo strany Číny a Severnej Kórey; naopak, USA ju ocenili. Z funkcie premiéra odstúpil v septembri 2020, ako dôvod uviedol zhoršenie svojho zdravotného stavu v súvislosti s ulceróznou kolitídou.
