Azda každý z nás už videl fotografie gigantických dier v zemi, ktoré zásobujú svet diamantmi, zlatom a inými kovmi. Ohromné lomy siahajú do hĺbky stoviek metrov a človek v nich vyzerá byť menší ako mravec. Ešte aj nadrozmerné ťažobné autá vážiace zopár ton vyzerajú ako detské hračky. Také sú pohľady do najväčších povrchových baní sveta.
Baňa Mir, Rusko
Mir, alebo v preklade svet, je už dnes neaktívna otvorená baňa na diamanty. Nachádza sa na Sibíri, kde prírodné podmienky sťažovali celý proces ťažby. Kruté mrazy a teplejšie letá dali zabrať ľuďom aj technike. Od roku 1957, keď sa tu začalo ťažiť, patrila k tým najväčším na svete. Napriek jej „menším“ rozmerom, 525 metrov do hĺbky a priemerom 1200 metrov, produkovala veľké množstvo diamantov a drahých kovov, zo začiatku to bolo približne 2 000 ton ročne. Uzavreli ju v roku 2004.
Baňa Bingham Canyon, Utah
V Spojených štátoch amerických majú radi megalomanské projekty a táto baňa k nim isto patrí. Medená baňa leží blízko mesta Salt Lake City a otvorená je už od roku 1906. Odvtedy sa rozrástla do obludných rozmerov. Hlboká je 970 metrov a široká takmer 4 kilometre. Tisíc osemsto pracovníkov vyprodukuje toľko medi, že pokryje takmer 18 percent amerického dopytu. Okrem tohto kovu sa tu ťaží aj zlato, striebro a molybdén. Gigantická baňa sa nevyhla zosuvom pôdy. V roku 2013 prišlo rovno k dvom. Oba boli obrovské, pričom pri prvom sa do bane zrútilo až 75 miliónov kubických metrov zeme a kameňov.
Kalgoorlie Super Pit, Austrália
Najväčšia baňa Austrálie si v okolí získala meno „super baňa.“ Kedysi tu bolo viacero menších podzemných, ktoré sa postupne pospájali do jednej obrovskej povrchovej. Dlhá je 3,6 kilometra, široká 1,5 kilometra a siaha až do hĺbky takmer 600 metrov. Ročne sa tu vyťaží takmer 28 ton zlata, ktoré potom putujú do rôznych častí sveta. Baňa je v prevádzke celoročne, 24 hodín denne. Pri blízkej diaľnici je vybudovaná vyhliadka, z ktorej je na baňu ohromujúci pohľad.
Baňa Kimberley, JAR
Známa aj ako Veľká diera, leží v Južnej Afrike a má prívlastok najväčšej ručne vyhĺbenej diery na svete. 50-tisíc robotníkov tu od roku 1871 do roku 1914 ťažilo diamanty, pričom pracovali len pomocou jednoduchých nástrojov a vlastnej sily. Dostali sa až do hĺbky 240 metrov, pričom na šírku má baňa 463 metrov. Postupne sa však do diery zosypali sutiny a odkrojili z hĺbky približne 25 metrov. O ďalších 40 výškových metrov prišla baňa jej zaplavením, takže dnes je od hladiny až po jej okraj vysoká 175 metrov.
Baňa Diavik Diamond Mine, Kanada
Kanadská diamantová baňa Diavik Diamond sa radí k tým najväčším. Leží na samostatnom ostrove blízko polárneho kruhu, čo znamená, že podmienky sú tu veľmi náročné. V zime všetko naokolo zamŕza a pracovníci sa musia o to viac snažiť, aby baňa fungovala. Prevádzku spustili v roku 2003 a ročne tu vyťažia takmer 1 500 kilogramov diamantov. V roku 2013 sa ťažobné aktivity presunuli pod povrch a očakáva sa, že baňa bude fungovať ešte 16 – 22 rokov. Okrem bane sa tu nachádza napríklad aj veterná elektráreň.
Baňa Chuquicamata, Čile
V tejto oblasti sa meď ťaží už dlhé stáročia. Vraví sa, že už v 16. storočí vítali domáci svojich budúcich utláčateľov medenými predmetmi. Dnes táto baňa patrí k najvýnosnejším na svete, pretože do roku 2007 vyťažila 29 miliónov ton medi. Aj jej rozmery sú úctyhodné. Má 4,3 kilometre na dĺžku, 3 kilometre na šírku a siaha až 900 metrov pod povrch.
