Členské krajiny NATO prisľúbili susedom Ruska, že im “pomôžu udržať si svoju nezávislosť”. Zároveň uviedli, že výsledok vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, bude mať pre krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko „existenčný význam“.
Podporu Moldavsku, Gruzínsku, ale aj Bosne a Hercegovine – teda krajinám ležiacim v susedstve aliancie – vyslovili členské krajiny NATO v Bukurešti po stretnutí ich ministrov zahraničných vecí s ministrami dotknutých krajín.
„Odkaz je jasný: Všetky členské krajiny NATO sú si vedomé toho, že šelma menom Rusko chce ovládnuť aj západný Balkán a my týmto krajinám musíme pomôcť prežiť, a to pomocou, ktorú je možné prakticky dodať,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu.
„Ťažiskovým pre tieto krajiny – Moldavsko a Gruzínsko – je, samozrejme, výsledok vojny na Ukrajine. Ten bude mať existenčný význam pre ich územnú celistvosť a ich právo zvoliť si v budúcnosti svoj spôsob života,“ dodal šéf estónskej diplomacie.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dodal, že spomenuté krajiny treba teraz podporiť. „Ruský vplyv ich zasahuje rôznymi spôsobmi, lepšie je však podporiť ich teraz, ako byť svedkom vývoja absolútne zlým smerom, ako sme to videli pri spustení invázie na Ukrajinu začiatkom tohto roka,“ povedal.
Európski lídri sa obávajú, že krajiny ležiace v južnom a východnom susedstve Severoatlantickej aliancie stratia trpezlivosť pri čakaní na členstvo v NATO i EÚ, vďaka čomu by následne mohli byť náchylnejšie na nestabilitu a zraniteľnejšie voči ruským a čínskym snahám o získanie vplyvu.
Obe postsovietske krajiny – Moldavsko aj Gruzínsko – majú na svojom území odštiepenecké regióny, inklinujúce k Rusku. V Bosne je dlhodobo politicky nestabilná situácia, pričom túto krajinu sužujú etnické spory. V tejto súvislosti Stoltenberg tvrdí, že do jej politického vývoja zasahuje Rusko.
