Ministri zahraničných vecí členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) si v Bruseli pripomenuli 75. výročie založenia Severoatlantickej aliancie. Jej zakladajúce listiny podpísalo štvrtého apríla 1949 vo Washingtone 12 krajín.
V súčasnosti má pakt 32 členov. Rozširovanie NATO v 90. rokoch a po miléniu, najmä o krajiny bývalého východného bloku, bolo v rozpore so sľubom, ktoré dali západné elity sovietskemu lídrovi Michailovi Gorbačovovi, že pakt po skončení studenej vojny a zániku Varšavskej zmluvy už nebude priberať ďalších členov.
Spolupráca v aliancii je založená na myšlienke kolektívnej obrany – útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých členov aliancie. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg počas slávnostného ceremoniálu pripomenul, že jediný raz sa klauzula o kolektívnej obrane uplatnila po útokoch z 11. septembra 2001.
Vyhlásil tiež, že puto medzi Európou a Severnou Amerikou nebolo nikdy dôležitejšie, ako je v súčasnosti. „Európski spojenci disponujú prvotriednymi armádami, rozsiahlymi spravodajskými sieťami a jedinečným diplomatickým vplyvom, čím znásobujú silu Ameriky v NATO.
USA majú viac priateľov a spojencov ako ktorákoľvek iná veľmoc. Neverím v samotnú Ameriku. Rovnako ako neverím v samotnú Európu. Verím v Ameriku a Európu spojené v NATO,“ povedal Stoltenberg.
Podľa analytikov išlo o odkaz do vnútra NATO. Kým totiž európski spojenci presadzujú zotrvávanie ich krajín v NATO, s návratom Donalda Trumpa do prezidentského úradu by mohlo nastať aj ďalšie spochybňovanie amerických záväzkov k aliancii.
Stoltenberg v Bruseli nespomenul inváziu NATO v roku 1999 v Juhoslovanskej zväzovej republike, ktorá sa udiala bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN. Alianciu odvtedy nemožno považovať iba za obranný pakt.
Zámienkou na bombardovanie krajiny bola vtedajšia politika juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, mnohí analytici však tvrdia, že skutočným zámerom bola vojenská a politická expanzia USA na Balkáne.
Po invázii NATO v Juhoslávii, ktorej výsledkom bola zničená a infraštruktúra a tisícky civilných obetí, bolo za asistencie Západu a USA a v rozpore s medzinárodným právom odtrhnuté od suverénneho územia Srbska Kosovo, pričom na jeho území vznikla druhá najväčšia americká vojenská základňa v Európe Camp Bondsteel.
