V reakcii na konflikty na severe Kosova Severoatlantická aliancia oznámila, že do oblasti vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť srbské protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili. Informoval o tom generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
„Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky,“ spresnil Stoltenberg. Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1000 vojakov.
Stoltenberg vo svojom vyhlásení odsúdil násilie v Kosove a povedal, že „takéto útoky sú neprijateľné a musia sa zastaviť“. Upozornil, že jednotky NATO „podniknú všetky potrebné kroky na zachovanie bezpečnosti pre všetkých občanov v Kosove“.
Vyzval obe strany, aby podnikli kroky na zmiernenie napätia, zdržali sa „ďalšieho nezodpovedného správania sa” a vrátili sa k rokovaniam o zlepšení vzťahov podporovaným EÚ.
S podobnou výzvou vystúpil aj šéf európskej diplomacie Josep Borrell, ktorý informoval, že hovoril s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom.
Na oboch apeloval, aby sa vyhli ďalším jednostranným krokom. Vučič sa v Belehrade stretol s veľvyslancami piatich členských štátov NATO (Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a USA), ktoré sa angažujú na západnom Balkáne. Rokoval aj so zástupcami Ruska a Číny.
„Jednostranné kroky Prištiny podnecujú násilie proti srbskej komunite, čo nás vzďaľuje od trvalého mieru a stability v regióne,“ napísal srbský prezident na sociálnej sieti po stretnutí so západnými diplomatmi.
Dodal, že podmienkou zachovania mieru v Kosove je rýchle stiahnutie starostov zvolených v komunálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, a odsun príslušníkov tzv. špeciálnych jednotiek vyslaných na sever Kosova úradmi v Prištine.
Kosovský premiér Kurti, ktorý s vyslancami spomínanej pätice štátov NATO rokoval v Prištine, sa poďakoval jednotkám KFOR za ich „odvážne kroky na zachovanie mieru tvárou v tvár násilnému extrémizmu“. Stretnutia boli reakciou na vyostrenie situácie na severe Kosova, kde sa miestni Srbi pokúšali preniknúť na radnicu v obci Zvečan.
Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom. Vojaci mierových síl KFOR sa snažili demonštrantov od polície oddeliť. Protestujúci na to reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov do vojakov.
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a viacero štátov vrátane Ruska a Číny to odmietli uznať, čím fakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Vačšina Srbov žijúcich v Kosove, predovšetkým na severe, kde tvoria väčšinu, je stále lojálna Belehradu, pričom odmieta každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci v oblasti.
