Nedostatok odborníkov v informačných technológiách je celosvetový problém, ktorý sa týka aj Slovenska. Keďže ovládajú angličtinu a vedia svoju profesiu vykonávať na diaľku, presúvajú sa za najlepšími ponukami.
Jednotlivé krajiny to riešia dvomi spôsobmi – zlepšením vzdelávania IT odborníkov alebo prilákaním zahraničných špecialistov. Slovensko si počína v oboch prípadoch pomerne laxne. Tvrdí to prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš.
Fitoš v medializovanom vyjadrení v tejto súvislosti poukázal na pripravovanú reformu vysokého školstva. Je podľa neho otázne, či prinesie podporu práve tých študijných odborov, ktoré sú výsostne prakticky zamerané.
„Pretože ak budú pracoviská hodnotené za vedeckú činnosť, na praktických odboroch, ako sú informačné technológie, sa budú profesori, docenti a odborní asistenti musieť venovať písaniu prác a štúdií namiesto toho, aby produkovali napríklad profesijných bakalárov, čo je v mnohých prípadoch úplne postačujúca kvalifikácia pre informatika,“ povedal Fitoš.
Poukázal na príklad Estónska, kde 70 percent IT odborníkov ukončí vzdelávanie bakalárskym štúdiom a potom ide do praxe. Problematiku vysokoškolského vzdelávania by bolo podľa neho dobré uchopiť inak a treba sa pozrieť najmä na odbory, kde sa úspešnosť absolventov pri hľadaní práce blíži k nule.
Druhou možnosťou, ako riešiť problém s nedostatkom IT odborníkov, je prilákať ich zo zahraničia. „Takto funguje Česká republika, ktorá zo zahraničia ťahá už študentov a potom aj informatikov.
Takto funguje Poľsko, kde je pár stotisíc ľudí z Ukrajiny – samozrejme, nejde len o ‘itečkárov’ – a teraz tam prúdia davy informatikov z Bieloruska,“ porovnal Fitoš s tým, že Slovensko je však v tomto smere úplne apatické.
ITAS spolu s partnermi vytvorila program pre lákanie talentov zo zahraničia. „Podarilo sa nám dostať na Slovensko desiatky šikovných študentov IT z Ukrajiny, pracujeme na príchode moldavských ‘itečkárov’. Štát nám s tým však pomáha len v obmedzenej miere, chýba systémová podpora podobných projektov,“ uzavrel Fitoš.
