Kto doteraz nepochyboval o príčetnosti slovenského premiéra Igora Matoviča, musel po jeho dvojhodinovej obhajobnej tlačovej konferencii pred budovou Úradu vlády dospieť k názoru, že tento človek má ďaleko do normálnosti. Všetci vieme, že jeho krčmové statusy nedosahujú ani úroveň primitívneho anonymného blogera, nieto ešte predsedu vlády.
Skúsime sa však nad to povzniesť a pomyslime si, že veď nie je na vysokom štátnom poste prvý a nebude ani posledný, kto vulgarizuje verejný diskurz hrubými výrazmi a klamstvami, takými obvyklými v politike. Lenže to, čo predviedol pred novinármi, prerazilo dno normálneho správania, za ktorým už treba pomenovať diagnózu.
Ťažko možno vystúpenie premiéra Matoviča hodnotiť ako tlačovú konferenciu, lebo to bola slovná prestrelka s novinármi, ktorí sa snažili jeho monológ prerušiť otázkami. Neúspešne. Premiér neodpovedal na základnú otázku, ktorá sa tiahla ako červená niť celým jeho vystúpením – či súhlasí so zverejnením jeho kontroverznej diplomovej práce.
Odpovede sa nedočkali, pretože už samotné Matovičovo autorstvo onoho plagiátu je pochybné a jeho prípadné zverejnenie by v plnej nahote pred verejnosťou odkrylo podvodné konanie podpísaného pôvodcu „diela.“
Je zaujímavé, že diplomová práca študenta Matoviča vznikla na dovolenke v Chorvátsku tak, že ju napísala priateľka jeho kamaráta základe jeho poznámok. Reči o tom, či domnelý autor citoval alebo necitoval svoje zdroje sú smiešne, keď celá práca okrem niekoľkých strán je len kópiou kapitol dvoch kníh. Matovič priznal, že je zlodej, ale cudzie myšlienky vraj ukradol nevedome.
Takej trápnosti by sa dopustiť nemohol, keby si bol prečítal prácu potom, čo mu ju prepísala, či skôr napísala istá dievčina na dovolenke pri mori. Možno sa zdajú ťahanice okolo jednej diplomovky jedného „nevedomého plagiátora“ nezaujímavé.
Veď v tábore vládnej koalície sa našli už štyri plagiáty a keby investigatívci mienkotvorných denníkov pátrali ďalej, bolo by ich ešte viac. Najhoršie je, že nositeľ prídomku plagiátor je slovenský predseda vlády, ktorého takto citujú mnohé denníky nielen v Európe, ale aj v Číne.
Slovenská vládna koalícia drží basu. Počas odvolávania Igora Matoviča z postu premiéra v parlamente mu tlieskala celá jeho kamarila: okrem „obyčajných ľudí“ aj „slušní ľudia“ skrachovaného Andreja Kisku, aj „pravdovravní poslanci“ zo Sulíkovho košiara, aj rodina Borisa Kollára, ktorý sám veľmi dobre vie ako sa dá napísať diplomová práca skopírovaním cudzích kníh. To však nie je dôležité. Treba vedieť klamať od rána do večera.
Vlastne Igor Matovič nemôže za to, že je klamár, plagiátor a zlodej, ani za to, že je predseda vlády. Môže za to politická negramotnosť jeho voličov. Starogrécky filozof Platón to povedal dávno, pradávno: „Nakoniec vám budú vládnuť tí najneschopnejší z vás. To je trest za neochotu podieľať sa na politike.“ Tak nám treba, Slováci!
