Vzbúrenci v západoafrickom štáte Niger, ktorí koncom minulého mesiaca uskutočnili v krajine štátny prevrat, požiadali o pomoc žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny, pričom skupina vedená Jevgenijom Prigožinom túto žiadosť zvažuje.
Urobili tak v čase hroziacej vojenskej intervencie západoafrického regionálneho bloku ECOWAS, ktorá by sa pravdepodobne udiala so súhlasom západných krajín, predovšetkým Francúzska a USA.
K štátnemu prevratu v Nigeri prišlo 26. júla, keď prezidentská stráž zajala dovtedajšieho prezidenta Mohameda Bazouma, ktorý je odvtedy zadržiavaný v prezidentskom sídle v hlavnom meste Niamey.
Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) dalo 30. júla vzbúrencom týždeň na to, aby prepustila prezidenta Bazouma a vrátila mu moc, inak môže čeliť vojenskej intervencii armád tohto bloku.
Šéfovia rezortov obrany krajín ECOWAS sfinalizovali plán možnej intervencie v Nigeri a vyzvali členov bloku, aby urobili potrebné prípravy. Stalo sa tak po tom, ako zlyhali pokusy o diplomatické kontakty s predstaviteľmi nigerských vzbúrencov.
Jeden z vodcov prevratu v Nigeri generál Salifou Mody sa so žiadosťou o pomoc obrátil na predstaviteľa vagnerovcov počas návštevy v susednom štáte Mali, uviedol pre spravodajskú agentúru AP Wassim Nasr, analytik zo think tanku Soufan Center so sídlom v New Yorku. Podľa neho to potvrdili tri malijské zdroje a francúzsky diplomat.
Niger bol doteraz pod vplyvom Západu, najmä Francúzska. Okolité štáty sa však od Francúzska ako bývalej koloniálnej mocnosti odvracajú a prikláňajú sa k Rusku, ktorého záujmy vo viacerých afrických krajinách vrátane Mali presadzujú práve vagnerovci. Podľa francúzskeho rezortu diplomacie však Rusko nie je zapojené do prevratu v Nigeri.
