Nórsko je pre migrantov také neatraktívne, že ich počet rapídne klesá. To je v súlade s plánom, ktorý ministerstvo pre integráciu odštartovalo len začiatkom apríla. Opatrenia prinášajú prvé výsledky a žiadateľov o azyl je najmenej za takmer 20 rokov.
Najväčší strašiak pre migrantov je súbor nových zákonov z dielne ministerky pre integráciu Sylvie Listhaugovej z antiimigračnej Strany pokroku. Opatrenia policajtom umožňujú, aby na 72 hodín zatkli kohokoľvek, kto nemá v severskej krajine nijaké zázemie ani dôvody, pre ktoré by mu mal byť udelený azyl. Žiadosti sa v takýchto prípadoch preskúmajú do dvoch dní, tak ako to bolo od roku 2004, ale po novom azylanti prečkajú tieto dva dni za mrežami, aby sa nepokúsili ujsť.
Neplnoleté osoby bez sprievodu dostanú len dočasné povolenie na pobyt, kým nebudú mať 18 rokov. Ako plnoletí potom môžu požiadať o trvalý pobyt v Nórsku, pričom musia v krajine žiť nie tri, ale až päť rokov. Migranti si okrem toho nesmú do Nórska priviezť svoje rodiny z cudziny skôr ako po štyroch rokoch práce či štúdia. Do krajiny môžu prísť rodinní príslušníci tých azylantov, ktorí sú buď zamestnaní, alebo študujú aspoň tri roky.
Ministerka Listhaugová viedla od apríla kampaň za prijatie série opatrení na odradenie migrantov od cesty do Nórska. Tie sú teraz v konečnej fáze schvaľovania v parlamente a majú podporu nielen vládnych konzervatívcov a antiimigračnej Strany pokroku, ale aj nórskych liberálov a kresťanských demokratov.
Počet migrantov podľa nórskeho ministerstva pre integráciu klesol. Napríklad v máji tohto roka prijali nórske úrady iba 195 nových žiadostí o azyl, čo je najmenej za uplynulých 19 rokov. „Keď som sa migrantov v Grécku a Taliansku pýtala, aký majú názor na Nórsko, vraveli, že je to stále prísnejšia a menej atraktívna krajina, do ktorej by nechceli cestovať,“ uviedla Listhaugová pre nórsky portál VG.
