Notárska komora SR eviduje v centrálnom registri stále viac nových závetov. V roku 2020 ich bolo zaregistrovaných 7800, čo je o 20 percent viac ako v roku 2010. Legislatíva okrem iného umožňuje odkázať majetok aj neziskovým organizáciám alebo nadáciám.
Právny poriadok SR však nepozná pojem „dobročinný závet“, a preto nie je možné takéto závety vyčísliť. „Ja som sa v praxi ešte nestretla s tým, že by závetca určil za dediča svojho majetku nadáciu alebo neziskovú organizáciu,“ uviedla Valová.
Dodala, že dedičom zo závetu môže byť aj právnická osoba, ktorá má právnu subjektivitu a existuje v čase smrti závetcu. „Ďalšou podmienkou je, že táto právnická osoba musí byť v závete označená dostatočne určito, teda tak, aby v okamihu smrti poručiteľa nebola zameniteľná s inou právnickou osobou. Takouto právnickou osobou môže byť aj nezisková organizácia alebo nadácia,“ spresnila.
Ak závetca určí takýchto právnických osôb viac, môže určiť aj ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. „Ak tieto podiely alebo veci a práva neurčí, platí, že všetky právnické osoby nadobudnú jeho celý majetok (každú jeho časť) rovným dielom. Poručiteľ môže platne v závete nakladať len s takým majetkom, ktorý bude vlastniť v čase jeho smrti,“ dodala.
Najvhodnejšou formou je závet spísať formou notárskej zápisnice. „Dôležité je nielen naplnenie vôle a zámeru závetcu, ale aj to, aby obsah závetu korešpondoval so zákonnými obmedzeniami, napríklad čo sa týka povinného podielu jeho potomkov a podobne,“ doplnila.
Upozornila, že v dedičských konaniach sa často stáva, že predložený závet, ktorý nie spísaný vo forme notárskej zápisnice, je z rôznych dôvodov neplatný. „Najčastejšie chýba dátum závetu, obsah je nečitateľný, vlastnoručný závet nepísala osoba závetcu, ale iná osoba a závetca ho len podpísal a podobne,“ podotkla.
