Vedci sa domnievajú, že objavili pôvod pandémie známej ako Čierna smrť, ktorá si pred takmer siedmimi storočiami vyžiadala v Európe, na Blízkom východe, v strednej Ázii a v severnej časti Afriky desiatky miliónov mŕtvych. Píše o tom najnovšie číslo vedeckého časopisu Nature.
Pandémia tzv. bubonického moru v rokoch 1346 – 1353 zabila milióny ľudí a patrí medzi najzávažnejšie zdravotné katastrofy v dejinách ľudstva. Napriek dlhoročnému výskumu sa vedcom nedarilo presne určiť, kde vypukla. Najnovšia vedecká analýza naznačuje, že to bolo na území súčasného Kirgizska v 30. rokoch 14. storočia.
Výskumný tím tvorený odborníkmi zo škótskej Stirlingskej univerzity, nemeckej Spoločnosti Maxa Plancka a nemeckej Tübingenskej univerzity analyzoval vzorky DNA zo zubov siedmich kostier z cintorínov neďaleko jazera Issyk-kuľ v Kirgizsku. Ako zistili, v rokoch 1338 a 1339 tu prišlo k výraznému nárastu počtu pohrebov a preto sa na túto oblasť zamerali.
Vedecký tím v skúmaných zuboch objavil baktériu Yersinia pestis, ktorá spôsobuje bubonický mor. Výskum má však aj určité slabiny. „Údaje od oveľa väčšieho počtu jedincov, z oveľa väčšieho množstva časových období a regiónov by pomohli objasniť, čo skutočne znamenajú tieto výsledky,“ upozorňuje Michael Knapp z Otagskej univerzity na Novom Zélande.
Historické označenie moru – Čierna smrť, ktorá spôsobila najväčšiu pandémiu v období stredoveku, súvisí s gangrenóznym sčernaním a odumieraním častí tela, ako sú prsty na rukách a nohách, ku ktorému pri tejto chorobe prichádza.
