Palác kultúry a vedy stojí v centre Varšavy už šesťdesiat rokov a po celý čas má svojich priaznivcov aj odporcov. Jedni by ho nechali zbúrať, iní ho ospevujú. Stavbu daroval po 2. svetovej vojne zničenej metropole Sovietsky zväz. Kolos sa teraz opäť stáva témou politických diskusií a podľa niektorých odporcov sú jeho dni zrátané.
O zrútení dominanty Varšavy sa hovorí už po niekoľký raz, ale až teraz sa téma dostala aj do najvyšších politických kruhov. „Už štyridsať rokov snívam o tom, že by na tomto mieste vzniklo niečo oveľa krajšie a dôležitejšie,“ vyhlásil nový poľský premiér Mateusz Morawieczki. „Nie som proti, ale museli by sme tam rýchlo postaviť niečo zmysluplné, pretože by v meste vznikla diera,“ dodal minister kultúry Piotr Gliňski.
Palác kultúry a vedy bol dar Josifa Visarionoviča Stalina a sovietskeho ľudu poľskému národu a nacistami zničenej Varšave. Osemtisíc poľských a sovietskych robotníkov postavilo dodnes najvyššiu budovu Poľska za tri roky. Vežu paláca vidno aj zo vzdialenosti 20 kilometrov od metropoly a jej hodiny s ciferníkom s priemerom šesť metrov sú tretie najväčšie v Európe.
Sídli tu akadémia vied a vysoké školy, je v nej niekoľko kín a múzeí, štyri divadlá, sála pre tritisíc ľudí, bazén, kaviarne aj pošta a na úplnom vrchu i sokolie hniezdo. Niektorí palác vnímajú ako symbol totality, relikviu komunizmu a škaredú budovu. Pre iných je to časť histórie mesta aj krajiny a zároveň chránená pamiatka.
„Toto územie má svoju históriu už 60 rokov, navyše je to pamiatka. Vôbec si nedokážem predstaviť, že by palác dal niekto zbúrať a nehľadel pritom na právnu stránku,“ vraví Michal Krasucki z poľského Pamiatkového úradu. Zástancovia demolácie navrhujú postaviť na tomto mieste moderné mrakodrapy. Varšavská radnica je proti zbúraniu.
