Súdny proces s Mariánom Kočnerom, Alenou Zsuzsovou a Tomášom Szabóom, obžalovaných z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, pomaly mieri k svojmu finišu.
Na Špecializovanom trestnom súde sa skončilo dokazovanie a pristúpilo sa k prednášaniu záverečných rečí. Tie zatiaľ predniesli prokurátor Vladimír Turan a zástupcovia pozostalých Daniel Lipšic a Roman Kvasnica. Zo strany mainstreamových médií je proces rozhodnutý už dávno. Tie dlhodobo len utvrdzujú verziu, podľa ktorej za vraždou stojí kontroverzný podnikateľ Marián Kočner.
Toto spomenutej časti médií nakoniec umožňuje ďalej šíriť aj naratív o bezškrupulóznom biznismenovi, ktorý tu vraj získal rozhodujúci vplyv práve za vlád Smeru – a predtým o ňom asi nikto ani nepočul a nič významnejšie dotyčný dovtedy nevykonal.
Do iného svetla však celý prípad stavajú postrehy a komentáre novinárky Jany Teleki, zverejňované na serveri Eurorešpekt.sk. Teleki dlhodobo poukazuje na množstvo nejasností v procese a obviňuje predsedníčku senátu Ruženu Sabovú zo zaujatosti.
Upozornila aj na to, že Sabová „nepripustila obhajobe vykonanie dôkazov“ a že „intenzívne zasahuje do vyjadrení obžalovaných a neumožňuje sa vyjadrovať k veci“. Podľa Teleki zároveň sudkyňa neumožnila čítanie komunikácie medzi Zoltánom Andruskóom a Alenou Zsuzsovou a Zsuzsovej s Kočnerom, „pretože je v nej uvedené meno skutočného objednávateľa aj vraha“.
Teleki v týchto dňoch zverejnila dve písomné komunikácie, ktoré podľa nej sudkyňa v procese nepripustila. Ide o komunikáciu Andruskóa s podnikateľom Borisom Gatialom a komunikáciu Kočnera so Zsuzsovou. Ak by zverejnené komunikácie boli pravé, ukazuje to udalosti okolo Kuciakovej vraždy v absolútne odlišnom svetle, než ako nám to prezentujú médiá hlavného prúdu.
Na údajnej komunikácii Kočnera a Zsuzsovej zverejnenej na stránke Eurorešpekt.sk nás zarazí, akým spôsobom spomínaná dvojica pár dní po oznámení vraždy spolu hovorí o medializovaných udalostiach.
Rozhovor budí dojem ľudí, ktorí iba zvonka, čisto nezaujato analyzujú, čo sa dozvedeli z médií. Zaznie tu aj veta, že vtedajší predseda vlády Robert Fico s tým určite nič nemá a ďalšie politologické špekulácie o osude vlády.
V prvom rade, ak by sme si čítali komunikáciu skutočných objednávateľov vraždy, očakávali by sme, že sa v nej dotyční budú téme čo najväčšmi vyhýbať a podávať ju maximálne len v hmlistých náznakoch a šifrách.
Tu však čítame otvorený rozhovor k udalostiam, a navyše ešte taký, aký sa v tom čase zrejme udial v nejednej slovenskej kuchyni či obývačke a ktorý nevykazuje ani náznak toho, že by dotyční boli do prípravy vraždy akokoľvek zasvätení.
Odlišný pocit však už máme zo zverejnenej komunikácie Andruskó – Gatial, v ktorej sa v období tesne po vražde nijaké priame špekulácie o čine neobjavujú, avšak nachádza sa tu zmienka o možnosti výberu dvoch miliónov eur z účtu, čo určite nie je obvyklá transakcia.
Ak teda na základe zverejnených komunikácií (a prípadne aj iných indícií) usúdime, že pravda v kauze vraždy Jána Kuciaka môže byť niekde úplne inde, než nám bolo doteraz podsúvané, musíme si zároveň uvedomiť, že sa tu vytvára potenciálny „malér“ pre celý náš štát.
Marián Kočner a jeho právnici vec istotne nenechajú len tak a budú zrejme odhodlaní celý prípad posunúť až do Štrasburgu. A Slovenská republika bude nakoniec možno povinná Kočnera odškodniť mastnou sumou. Na to však dnes sudkyňa Ružena Sabová, ani novinári obhajujúci jedinú nespochybniteľnú verziu prípadu, pravdepodobne vôbec nemyslia.
Ak sa teda preukáže, že Kočner si vraždu neobjednal, kto je skutočným objednávateľom fyzickej likvidácie novinára a jeho priateľky? Odpoveď treba hľadať v starej známej latinskej fráze Cui Bono? – Komu to prospelo? Ukazuje sa, že predovšetkým tým, ktorí potrebovali odchod bývalej vládnej garnitúry a jej nahradenie súčasnou.
