Ľudstvo dosiahlo začiatkom augusta kritický bod dobývania prírodných zdrojov, ktoré možno zo Zeme vyťažiť bez škôd pre našu planétu. Vyplýva to zo správy ekologickej organizácie Global Footprint Network (GFN), ktorá roky analyzuje vplyv ľudského faktora na životné prostredie.
Ako informovala francúzska televízia BFMTV, na základe svojich pozorovaní a analýz GFN súčasne upozornila, že tzv. Deň zemského presahu (Earth Overshoot Day) nastáva každý rok skôr. Kým v roku 1970 ním bol 23. december, v roku 1980 už 3. november, v roku 2000 pripadol na 4. október, o päť rokov neskôr na 3. september a v roku 2010 sa ním stal 28. august. Vlani to bol 13. august.
Skupina 450 vedcov z celého sveta, ktorí sa do prípravy správy GFN zapojili, tvrdí, že kľúčovým faktorom vedúcim k posúvaniu dátumu Dňa zemského presahu sú skleníkové plyny. Na celkovej stope, ktorú ľudstvo zanecháva na životnom prostredí, sa vraj podieľajú 60 percentami.
Vedci upozornili, že ak sa objem skleníkových plynov nezníži – čo žiada aj deklarácia prijatá koncom roka 2015 na konferencii o klimatickej zmene v Paríži – v roku 2030 bude ľudstvo žiť na dlh už od 28. júna.
Do stanovenia dátumu Dňa zemského presahu vstupujú údaje o spôsobilosti atmosféry obnoviť rovnováhu kyslíka a uhľovodíkových plynov, u pôdy zasa doplnenie na potravinovú výživu spotrebovaného rastlinstva. Odborníci berú do úvahy aj uhlíkovú stopu a ďalšie faktory.
Takéto výpočty sa robia každoročne a porovnávajú sa s bežnou spotrebou ľudstva. Podľa výpočtov GFN je na uspokojenie terajších potrieb ľudstva nevyhnutná planéta poldruhakrát väčšia ako Zem.
Cenou za súčasnú nadmernú spotrebu je nedostatok vody, dezertifikácia, erózia pôdy, pokles poľnohospodárskej výroby, nedostatok rýb, zmenšovanie lesných porastov, zánik živočíšnych a rastlinných druhov. „Život na dlh musí byť len dočasný, pretože príroda nie je prameň, z ktorého môžeme čerpať donekonečna,“ zdôrazňuje sa v správe GFN.
