Sedemnásteho júla si pripomíname vyhlásenie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Pred deviatimi rokmi som návrhom na obranu štátnej suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky reagoval na akt jej narušenia a spochybnenia naším južným susedom.
Ten si po zákone o dvojakom občianstve trúfol na prijatie najvyššieho zákona (ústava) s rovnakými cezhraničnými nárokmi na časť občanov SR. V závere, v riadnom vystúpení k rozprave, som analyzoval všetky neprijateľné akty a ohrozenia, ktoré z novej maďarskej ústavy vyplývajú.
Zdôrazňujem, že išlo a stále ide o legitímnu reakciu na prijatie maďarskej ústavy s de facto nárokmi na časť územia aj obyvateľov. Ešte aj Mikuláš Dzurinda, minister zahraničných vecí, uznal oprávnenosť reakcie a problém v slovensko-maďarských vzťahoch…
Koalícia Radičovej vlády s Mostom-Híd prišla s miernejšou verziou reakcie, ale podarilo sa a moja iniciatíva v mene SNS padla na úrodnú pôdu. Zdôrazňujem, že sme vtedy (v roku 2011) boli v opozícii! Takto sa v praxi premieta ochrana Slovenska, zvrchovanosti a zabezpečuje sa naša suverenita.
Na to však musíte mať guráž, vedomosti a dobre zvolenú taktiku boja. V čase, keď Strana maďarskej komunity predložila premiérovi pri 100. výročí Trianonskej mierovej zmluvy nehorázne požiadavky na autonómiu južných území, je potrebné každý deň strážiť zvrchovanosť, ktorú by mohli aj nevedomky ohroziť diletanti, momentálne riadiaci republiku.
Aj preto musí byť na scéne silná národná strana s dôraznou, systematickou, principiálnou politikou ochrany suverenity a zvrchovanosti Slovenska. Tú ohrozuje nielen iredenta nášho južného suseda, ale aj militarizmus paktu NATO smerom na Východ a megalomanské federalistické mocenské chúťky Bruselu, v súčinnosti s ekonomickou globalizáciou a plazivým šírením „moderných“ ideológií, rozvracajúcich národ, rodinu, tradície aj zvrchovanosť štátov.
Národom, ktorých štátne orgány či politické strany a ich vodcovia sa v týchto mútnych vodách nevyznajú a len plávajú po povrchu, hrozí skutočný zánik existencie, lebo súčasne strácajú identitu. A kto nemá identitu, nemá dôvod na existenciu.
Zvrchovanosť a suverenita sa dnes odvíjajú nielen od formálneho práva na vonkajšiu (medzinárodnú) garanciu sebaurčenia národov, ale aj na vnútornú súdržnosť a vedomie „svojho“, ktoré si individuálne, aj spoločne, súdržne a svorne chráni vyspelé autentické národné spoločenstvo. Vo svete sa objavili nové sily ohrozujúce aj kolektívnu pamäť, spoločné dedičstvo aj ochranu tradičných hodnôt.
Preto prežijú len tie národy a ich občania budú v budúcnosti suverénne a slobodné, ktoré budú klásť na politikov a pri voľbách na strany podstatne vyššie nároky ako doteraz. Buďme hrdí na seba, na svojich predkov, na našu identitu, aby sme sa nakoniec aj my nerozplynuli v globálnom mori.
(Autor je predsedom Inštitútu národnej politiky)
