V roku 1986 prišlo v černobyľskej atómovej elektrárni k jednej z najväčších jadrových katastrof v dejinách. Ani táto tragická udalosť všaj nezabrzdila rozvoj atómovej energetiky na Ukrajine a dnes tamojšie jadrové elektrárne podľa údajov štátnej spoločnosti Energoatom produkujú takmer 80 percent svojej celkovej energetickej kapacity.
Nedávno prezident Petro Porošenko ohlásil, že Ukrajina bude z dôvodu deficitu ťažby uhlia v Donbase pokračovať v nastúpenom trende zvyšovania podielu výroby elektriny z jadra. Ruka v ruke s nastúpeným tempom však nekráča bezpečnosť ukrajinských jadrových elektrární. Elektrárne, väčšinou vybudované ešte za sovietskej éry, technologicky starnú, čo predstavuje nezanedbateľné bezpečnostné riziko.
Ukrajina dnes využíva 15 energoblokov s celkovým výkonom 13 835 MW v štyroch atómových elektrárňach: 6 blokov v Záporožskej, 4 bloky v Rovenskej, 3 bloky v Juhoukrajinskej a 2 bloky v Chmeľnickej elektrárni. Každým rokom v nich pribúdajú neplánované havarijné opravy – počet nehôd napríklad v Záporožskej elektrárni od roku 2010 stúpol o 400 percent.
Plánované obdobie prevádzky reaktorov je totiž 30 rokov, pričom dvanásť z pätnástich z atómových blokov má už dobu životnosti za sebou alebo im čoskoro uplynie. Preto ukrajinská vláda plánuje predĺžiť ich životnosť o ďalších 15 rokov.
Procedúra predĺženia životnosti je však zložitá a nákladná. Cenu rekonštrukcie jedného atómového bloku odborníci odhadujú na približne 150 až 180 miliónov dolárov, čo je pre finančne poddimenzovanú ukrajinskú ekonomiku prakticky nezvládnuteľné. Je preto možné, že predlžovanie životnosti atómových blokov sa bude diať iba formálne, čo zvýši riziko havárií.
Podľa analytikov z Energy Research & Social Science (ERSS) už pred rokom 2020 hrozí v niektorej z ukrajinských jadrových elektrární až 80-percentná pravdepodobnosť „vážnej havárie”. V správe ERSS sa tiež píše, že „väčšina jadrových incidentov na Ukrajine, ku ktorým bola dokonca povolaná aj armáda, nebola v posledných rokoch zverejnená”.
Ďalšie komplikácie môže spôsobiť ukrajinská snaha nahradiť ruské palivové články od spoločnosti TVEL. Náhradou má byť palivo od americko-japonskej spoločnosti Westinghouse Electric Company, ktoré však nie je úplne kompatibilné s používanou ruskou technológiou. Spoločnosť Westinghouse sa síce pokúsila napodobniť ruské palivo, ale výsledky podľa informácií zo spoločnosti Energoatom neboli ideálne – v palivových článkoch sa objavili štrukturálne chyby.
Napriek tomu sa Ukrajinci rozhodli pokračovať v kooperácii s firmou Westinghouse. Pritom je známe, že v minulosti spôsobili americké palivové články veľké problémy aj v českom Temelíne (od roku 2010 používa JE Temelín opäť ruské palivo).
Znepokojenie z bezpečnostnej situácie v ukrajinských atómových elektrárňach už Kyjevu tlmočili Rumunsko, Moldavsko, Bielorusko a Rakúsko. Medzinárodná organizácia Greenpeace v tejto súvislosti vyhlásila, že Ukrajinci sa nepoučili z udalostí v Černobyle a Fukušime. Pokračujúce využívanie reaktorov po uplynutí ich životnosti aj podľa Greenpeace zvyšuje riziko novej jadrovej katastrofy.
