Hoci sa termín brexitu pomaly blíži, okolo procesov vedúce k ochodu Britov z EÚ vládne chaos. Londýn a Brusel stále nenašli jednoznačnú odpoveď na niektoré otázky. Azda najčastejšie sa spomína doteraz nejasné budúce postavenie občanov členských krajín EÚ, žijúcich na území Spojeného kráľovstva. Európskemu parlamentu sa nepozdáva, že by mali napríklad platiť za svoju registráciu.
Vyjasnený nie je ani režim na hranici medzi Írskou republikou a britskou provinciou Severné Írsko. Londýn síce sľubuje zachovanie neviditeľnej hranice bez colných úradov aj fungujúcej infraštruktúry, EÚ však žiada podrobný plán, ako to mieni uskutočniť. Britská premiérka Theresa Mayová plánuje totiž presadiť opustenie colnej únie EÚ, čo spochybňuje nemennosť terajšieho režimu na hraniciach.
Väčším problémom ako Írsko však môže byť otázka Gibraltáru. Toto britské zámorské územie, ležiace na juhu Španielska, vďaka svojej strategickej polohe kontroluje spojenie medzi Stredozemným morom a Atlantikom. Spory o to, či má patriť Španielom alebo Britom, pretrvávali niekoľko storočí.
Hoci sa v referende v roku 2002 väčšina jeho obyvateľov jednoznačne vyslovila za zotrvanie pod nadvládou Spojeného kráľovstva a spory pritíchli, brexit ich znova oživil. Gibraltárčania totiž odchodnom z únie nie sú nadšení – brexit pri hlasovaní odmietlo až vyše 95 percent zúčastnených voličov. A práve pričlenenie tohto kúsku územia k Španielsku by podľa niektorých analytikov tento problém vyriešilo.
Doteraz nie je schválená ani zóna voľného obchodu s EÚ, ktorá by sa mala podľa predstáv Londýna týkať tovaru, predovšetkým priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov, nie však služieb. V kľúčových otázkach tak postup v rokovaniach stále nenastal. Brusel dokonca členským krajinám odporúča, aby sa pripravili aj na možnosť, že Spojené kráľovstvo odíde z únie bez dohody.
