Predseda Smeru-SD Robert Fico nedávno poukázal na nadštandardný vzťah novinárky Denníka N Moniky Tódovej so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou, ktorá rozhoduje v kľúčových prípadoch týkajúcich sa funkcionárov spojených s bývalými vládami.
Tódová sa pritom vo svojich článkoch venuje práve takýmto prípadom. Okrem iného išlo aj o prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Tódová a Záleská mali ísť spoločne na PCR test.
Namiesto vysvetľovania takejto nezvyčajnej blízkosti novinárky a predstaviteľky súdnej moci zareagoval Denník N historkou o tom, ako bola vraj novinárka sledovaná, pričom ju mal sledovať muž, ktorého svokrou je žena s väzbami na podnikateľa blízkeho exministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Túto záležitosť potom rozmazali aj ďalšie mainstreamové médiá. Súčasťou takéhoto naratívu sa stalo aj tvrdenie o tom, že o sledovaní Tódovej mohol vedieť aj Fico. Po tvrdeniach Moniky Tódovej následne ministerka kultúry Natália Milanová ohlásila prípravu ústavného zákona zameraného na ochranu novinárov.
Novinári majú byť okrem iného úplne vyňatí spod trestnej zodpovednosti za trestný čin ohovárania. Politikom, ale aj bežným občanom by tak bolo prakticky znemožnené chrániť sa pred lžami a manipuláciami zo strany novinárov.
Keď si to zhrnieme – odozva na Tódovej prepojenie so Záleskou bola zo strany koaličných politikov a mainstreamových médií fakticky nulová, ale na údajné sledovanie Tódovej bola okamžitá a jednoznačne aj neprimeraná.
Jedno sledovanie novinárky v spojení s neustále pripomínanou vraždou Jána Kuciaka má byť zrazu argumentom na vyzdvihnutie novinárov v pripravovanom zákone ako akejsi špeciálnej kasty ľudí.
Činnosť Moniky Tódovej je pritom dlhodobo viac než problematická. Novinárka Denníka N využívala masívne úniky zo súdnych spisov na ovplyvňovanie verejnej mienky a prakticky aj na vytváranie určitého spoločenského tlaku, ktorý sa mal prejaviť aj na rozhodnutí jednotlivých sudcov.
Zároveň protiprávne zverejnila údajný výsledok tajného hlasovania senátu o obžalovaných Mariánovi Kočnerovi a Alene Zsuzsovej. Za takéto manipulácie však nikdy nebola stíhaná ani potrestaná.
Aj prepojenie Tódovej na sudkyňu Záleskú je preto mimoriadne cennou informáciou, rozkrývajúcou podstatu pôsobenia tejto žurnalistky, ktorá sa však v skutočnosti správa skôr ako propagandistka a hrubá manipulátorka.
Pripomeňme, že sudkyňa Záleská rozhodovala vo viacerých politicky citlivých prípadoch, prednedávnom tiež rozhodla o vzatí do väzby sudkyne Krajského súdu v Žiline Evy Kyselovej, obvinenej z korupčnej trestnej činnosti.
Ohlušujúce ticho médií v prípade prepojenia Tódovej a Záleskej, a naopak, drakonicky pôsobiaca reakcia vládnej koalície na údajné sledovanie Tódovej jasne vypovedajú o dlhodobo nezdravých pomeroch v našom štáte.
Namiesto toho, aby sa neporiadky tohto druhu postupne odstraňovali, dnešná vládna moc pokračuje v trende ich prehlbovania. Zrejme preto, lebo si uvedomuje značné výhody plynúce z úzkeho spojenectva s liberálnymi médiami.
