Človek sa nestačí čudovať, čo naša politická „elita“ bez elementárneho historického vedomia vie dovystrájať. Keď pani prezidentka odmietla vymenovať veľvyslanca Jána Gábora, jedného z najskúsenejších a najlepších diplomatov na nový veľvyslanecký post s poznámkou, že ju nepresvedčil, každý vedel, o čo ide.
Diplomatický “génius” z Pezinka, ktorý o zahraničnej politike vie asi toľko, ako hus o pive, len vypočul nahováranie jej početného maďarsko-etnického poradcovského tímu, ktorý Jánovi Gáborovi nevie odpustiť, že zrušil ich sny o etnickej autonómii v základnej zmluve s Maďarskom i v Rámcovom dohovore Rady Európy o právach príslušníkov národnostnej menšiny.
Fakt, že sa nájde slovenský prezident, ktorý potrestá štátneho úradníka za to, že dôsledne obhajoval záujmy slovenského národa na medzinárodnej scéne, bolo šokujúce nielen pre mňa.
Keď premiér Matovič na sté výročie Trianonu v roku 2020 pozval na matiné príslušníkov maďarskej iredenty a prijal z ich rúk provokatívny pamflet smerujúci k zrušeniu Slovenskej republiky, bol to celospoločenský šok.
Jeho nasledovné tvrdenie po tom, ako nevrlo zareagovala celá slovenská spoločnosť, že príslušníci menšiny „pohrýzli ruku, ktorá im ponúkala priateľstvo“ vyznieva z ďalšieho vývinu veľmi nevierohodne.
Hlbokým národným bezvedomím, politickou idiociou z jednej strany a zapredanectva z druhej strany, je jeho návrh, ktorý podal spolu s príslušníkmi jeho úzkeho kruhu (Gyimesi, Grendel, Polák), aby sa dvanásty apríl stal na Slovensku pamätným dňom nespravodlivo odvlečených a vysťahovaných občanov.
Pozrime sa teda na ten návrh bližšie. Prečo práve spomenutý termín? Asi preto, že 12. apríla 1947 sa začala výmena obyvateľov na základe dohody medzi vládami Maďarska a ČSR. Keď sa však pozrieme, čo všetko by do tohto pamätného dňa predkladatelia chceli vtesnať, musí nám naskočiť husia koža.
Poďme však po poriadku, aby sme nestratili. Po prvých slobodných voľbách roku 1990 bolo mnohým jasné, že Slovensko začína novú historickú etapu vývinu. Rozumným politikom bolo jasné, že by sme nemali vyjsť na túto cestu zaťažení minulosťou.
Predseda vtedajšej Slovenskej národnej rady František Mikloško vytvoril komisiu, ktorej som mal česť byť členom, s úlohou pripraviť dokumenty na riešenie neuzavretých hriechov našej minulosti.
Veľmi rýchlo sme sa dohodli, že SNR bude musieť prijať jednostranné vyhlásenia vo vzťahu k židom a Nemcom, lebo krivda, ktorá sa spáchala na príslušníkoch týchto skupín slovenských občanov bola neúmerná k potenciálnym krivdám z ich strany voči Slovákom.
Iný prístup komisia navrhla vo vzťahoch s Maďarmi, kde bolo jasné, že všetko sa začalo násilnou maďarizáciou a jednotlivé krivdy boli vzájomne zreťazené podobne, ako to bolo vo vzťahu Nemcov a Francúzov. Mali sme predstavu, že sa zídu komisie slovenských a maďarských historikov, ktorí urobia súvahu a vzájomne sa jeden druhému ospravedlníme.
Veľké bolo naše prekvapenie, keď nám Maďari oznámili, že oni sa vo vzťahu k Slovákom necítia ničím vinní a jediné, na čom sú ochotní s nami sa rozprávať je to, že sa Slováci jednostranne ospravedlnia Maďarom za príkoria, ktoré sa im stali v rokoch 1945 – 1947.
To predsa nemohli myslieť vážne. A kde je násilná maďarizácia, kde je násilné odvláčanie slovenských sirôt na maďarské etnické územia, kde sa k nim (a boli ich tisícky) správali ako k negrom? Kde je zatváranie slovenských škôl, kde je zatvorenie Matice slovenskej? Kde sú maďarské vojenské vpády na naše územie?
Kde je Viedenská arbitráž a teror proti Slovákom na okupovaných územiach? Atakďalej, atakďalej… Nič takého sa vraj nestalo a my sa máme ospravedlniť Maďarom za Benešove dekréty a realizáciu Košického vládneho programu. Je samozrejmé, že sme s nimi odmietli komunikovať podľa nôt, ktoré by chcela diktovať maďarská šovinistická predstava o dejinách strednej Európy.
A tu odrazu OĽaNO poza chrbtát občanov, spoliehajúc sa na príslovečné historické bezvedomie slovenských poslancov, snaží sa presadiť videnie maďarskej vlády, skôr však maďarských šovinistov do zákonnej normy v Slovenskej republike. Mne sa azda sníva!
To si fakt títo napoly idioti a napoly zapredanci myslia, že takto možno vyriešiť vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi? To si fakt myslia, že výmenu obyvateľov na základe dvojstrannej česko-slovensko-maďarskej zmluvy možno položiť naroveň holokaustu a vyhnania Nemcov z Česko-Slovenska?
To sú fakt takí idioti, že nevidia, že sa stali nástrojom Orbánovej politiky proti Slovensku, na konci ktorej budú pokusy o narušenie územnej celistvosti Slovenska? Nie, oni si to nemyslia. Oni len chcú zneužiť totálny rozvrat parlamentu, spoliehajúc sa na nevzdelanosť väčšiny jeho osadenstva a uzákoniť maďarský naratív o našej spoločnej histórii. Strašné!
A zamiešať do tohto otázku Rómov, je zúfalstvom predkladateľov, ktorí by chceli vytvoriť dojem, že Slováci sú od prírody neznášanliví ľudia, ktorí majú v svojej povahe útlak iných národov. Prečo? To musí byť jasné každému normálne rozmýšľajúcemu človeku.
