V útulnom domčeku v oravskej obci Krušetnica majú neobvyklé múzeum, ktoré rozpráva príbeh kávovníkového zrnka od jeho počiatku až po lahodný koniec. V interiéri ukrýva tú najväčšiu mozaiku z kávovníkových zŕn na svete, aj niekoľko ďalších unikátov.
Za všetkým treba hľadať sen jedného mladého muža. Roman Florek odjakživa miloval kávu a všetko s ňou spojené. Na strednej škole vyštudoval za baristu a navštevoval aj špecializované kurzy a semináre, ktoré ho v znalostiach stále posúvali ďalej. Nasledovalo štúdium v Škole kávy v Prahe, kde sa stretol s kávovými majstrami a fajnšmekrami z rôznych krajín sveta.
„Viac ako 90 percent ľudí pije kávu, ale len málokto o nej vie viac,“ konštatuje Roman Florek, ktorému v hlave skrsol nevšedný nápad – predstaviť príbeh vzniku tohto lahodného nápoja verejnosti. „Ľudia si neuvedomujú, akú dlhú cestu musí absolvovať jediné zrnko kávy,“ hovorí.
S podporou obetavých rodičov a ochotných dobrovoľníkov vytvoril v staručkom domčeku uprostred oravskej dediny unikátnu mozaiku z kávových zŕn a začal zbierať všetko, čo s kávou súvisí. Trvalo takmer 4 roky, dostať múzeum Oravakafe do takej podoby, ako ho poznáme dnes.
Je to naozaj netradičné miesto, kde môžete kávu voňať, vidieť aj ochutnávať. Zbierka má momentálne okolo 550 exponátov a je slovenským rekordom. Nájdete v nej staré mlynčeky, kávovary, hrnčeky… Najstarší z nich má viac ako 200 rokov. „Keď som videl, v čom všetkom sa dá káva pripraviť, ostal som v šoku. Bolo to pre mňa niečo nové a každý jeden kúsok bol pre mňa niečím výnimočný,“ hovorí Florek.
Dominantou Oravakafe je však mozaika, ktorú lepili dva roky a sedem mesiacov. S plochou 107 štvorcových metrov je najväčšou svojho druhu na svete. Tvoria ju viac ako štyri milióny kávových zŕn z 35 krajín sveta s celkovou hmotnosťou približne 400 kilogramov. Pripraviť by sa z nich dalo až 60 000 šálok horúceho nápoja.
„Začalo to chodbičkou, potom vznikla jedna izba, druhá, tretia a stále sme rozmýšľali, čo všetko môžeme na stenách vytvoriť, aby to vystihovalo celý príbeh kávy,“ spomína iniciátor nápadu, ktorý dnes vo svojom múzeu víta návštevníkov z celého sveta.
