V posledných rokoch sa množia snahy o prepisovanie niektorých historických udalostí. Ide najmä o 2. svetovú vojnu. Nacizmus a fašizmus zažívajú v niektorých krajinách obrodenie. Sme svedkami šírenia ich symboliky, neuznávania rozsudkov medzinárodného vojnového tribunálu v Norimbergu či dokonca vyhlasovania kolaborantov za národných hrdinov.
Nebezpečný kurz nabrali predovšetkým niektoré krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Časť ich obyvateľstva bojovala počas druhej svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka, ospravedlňujúc to ako boj za získanie nezávislosti od Sovietskeho zväzu.
Podpora nemeckej okupácie
Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína Ukrajina, ale podobné tendencie možno pozorovať napríklad i v Pobaltí. Lotyšský zákon o účastníkoch druhej svetovej vojny od 1. februára 2018 zrovnoprávnil bývalých legionárov Waffen SS s veteránmi z 2. svetovej vojny, v decembri 2018 podpísal podobný zákon vtedajší ukrajinský prezident Petro Porošenko.
Západ však pri tejto problematike zatvára oči. Alibistický postoj zaujal už po vojne, keďže niektoré západné krajiny vtedy poskytli azyl nacistickým kolaborantom. Podľa odhadov ušlo spolu s hitlerovskými vojskami na Západ len z Lotyšska možno až 280-tisíc ľudí. Kolaboranti z Pobaltia v emigrácii živili ideu, že cieľom ich boja na strane nacistov bolo dosiahnuť nezávislosť od ZSSR.
Emigranti postupne urobili z kolaborantov doslova národných hrdinov.
Dokonca aj Hlavná komisia USA pre Nemecko (U.S. High Commission in Germany) tvrdí, že „tzv. baltské légie vojsk SS treba vnímať inak ako nemecké časti SS, keďže mali iné ciele, ideológiu, skutky aj podmienky členstva. Preto ich komisia nepovažuje za nepriateľské vláde Spojených štátov amerických“.
Začiatkom 90. rokov sa niektorí z nich vrátili do rodných krajín. Práve Lotyšsko, Litva a Estónsko boli v postsovietskom priestore medzi prvými, kde sa za podpory radikálnej časti západnej emigrácie začal šíriť nacizmus.
Možno tam pozorovať prepisovanie histórie 2. svetovej vojny, revíziu rozsudkov Medzinárodného tribunálu v Norimbergu, politickú rehabilitáciu nacistických kolaborantov na štátnej úrovni a zároveň zbavovanie štátnej podpory vojakov, bojujúcich na strane protihitlerovskej koalície.
Rehabilitácia nacizmu a oslavovanie nacistických zločincov, kolaborantov a vrahov, ale aj ignorovanie týchto nebezpečných tendencií západným svetom je však neprijateľné a neexistuje pre to nijaké ospravedlnenie. Západ meria dvojakým metrom. To, čo je inde zakázané, je povolené vtedy, ak je to zamerané proti jeho geopolitickým protivníkom.
Podobný prístup vidno aj v otázke národovectva. V bývalej Juhoslávii Západ napríklad podporoval chorvátskych neoustašovcov na oslabenie Srbov, tak ako podporuje albánskych nacionalistov a ultraislamistov v Kosove a Macedónsku. Pre Washington existuje takzvaný zlý nacionalizmus, ako napríklad ruský alebo srbský. Existuje však aj „dobrý nacionalizmus“ – albánsky. Preto sú aj „dobrí fašisti“ na Ukrajine, v Estónsku či Lotyšsku.
Silný príklon pobaltských krajín k nacizmu má korene v náladách panujúcich počas druhej svetovej vojny. Príchod nemeckých vojsk vnímala nespokojná časť obyvateľstva ako oslobodenie spod „sovietskeho jarma“ a okupáciu podporovala. Predovšetkým Lotyši a Estónci dobrovoľne vstupovali do Waffen-SS, kam prijímali aj „nie rasovo čistých“.
Celkovo slúžilo v nemeckých jednotkách zhruba 115-tisíc Lotyšov. V estónskych légiách SS bolo 5 300 vojakov, ďalších 6 800 predstavovalo pomocný nebojový personál. Pod SS slúžilo aj 13-tisíc Litovčanov, z toho 250 dôstojníkov. Hitlerovcom asistovali i ďalšie miestne organizácie, napríklad estónska Omakaitse či lotyšská Aizsargi.
Odkaz Stepana Banderu
Oslavovanie bývalých príslušníkov Waffen-SS získava v Pobaltí až kultový charakter. Od roku 1994 prechádza každý rok 16. marca centrom Rigy konvoj bývalých vojakov lotyšskej légie spolu s ich obdivovateľmi. Kým v polovici 90. rokov išlo o zväčša starších ľudí, dnes je to najmä mládež. Organizátori zdôrazňujú, že légie nebojovali na strane Hitlera, ale za Lotyšsko, proti Červenej armáde.
V Sinimäe na severovýchode Estónska, kde v lete 1944 prebiehali najkrutejšie boje v krajine za 2. svetovej vojny, sa zase so súhlasom estónskych orgánov tradične koná stretnutie veteránov 20. divízie Waffen-SS.
Počas neho kladú oficiálni predstavitelia estónskych obranných síl, miestnych samospráv aj spoločenských organizácií k pamätným miestam kvety. Predáva sa tam „vlastenecká“ literatúra aj tričká so symbolmi estónskej légie.
Len máloktorá krajina sa však hlási k odkazu spolupráce s hitlerovským Nemeckom tak ako Ukrajina. Na jej území existoval ríšsky komisariát a podľa Hitlerových plánov sa mala stať centrom nacistickej expanzie. Organizácia ukrajinských nacionalistov – ľudovo banderovci – spolupracovala s nacistickým Nemeckom aj pred napadnutím ZSSR.
Pod nemeckým velením vznikli dve divízie – Nachtigall a Roland. Dôležitú úlohu zohrávala Halič. Heinrich Himmler považoval jej obyvateľov za najárijskejších spomedzi Slovanov, preto súhlasil s vytvorením divízie SS z Haličanov pod názvom Galicia a s jej nasadením na východnom fronte.
Galicia sa zúčastnila okrem iného na potlačení Slovenského národného povstania, v bojoch proti juhoslovanským partizánom alebo pri záverečných bojoch Viedenskej operácie. Podľa odhadov historikov bojovalo na nemeckej strane 250-tisíc Ukrajincov. Najvplyvnejší boli pritom banderovci, mali svoju tieňovú vládu i tajnú políciu.
K odkazu Stepana Banderu sa otvorene hlásia dve politické strany, Svoboda a Pravý sektor. Za národného hrdinu bol vyhlásený aj Šuchevyč. Idey Banderu naplno oživil až Majdan. Verchovná rada schválila označovanie banderovcov za „bojovníkov za slobodu Ukrajiny“.
V decembri 2018 priznal ukrajinský parlament banderovským zločincom aj ďalšie sociálne výhody, okrem iného zľavu z poplatkov za bývanie, výhody pri cestovaní verejnou dopravou, pri lekárskej starostlivosti aj nákupe liekov.
Kým norimberský tribunál vojnových zločincov odsúdil, ukrajinská vláda ich rehabilituje.
Namiesto zodpovednosti za masovú likvidáciu obyvateľstva im udeľuje najvyššie štátne vyznamenania, premenúva po nich ulice a námestia. Výročie vzniku divízie Waffen-SS Galicia pripomínajú fakľové pochody, rovnako ako narodenie Banderu či Šuchevyča. Prečo Západ, kde sa nacizmus jednoznačne vníma ako zakázaná ideológia, ktorej výsledkom boli milióny ľudských obetí, zatvára oči pred jeho znovuzrodením?
Akákoľvek oslava nacistov a ich prisluhovačov je s ohľadom na množstvo ich obetí nielen nemiestna, ale aj nebezpečná. Neobstojí ani argumentácia osobitými historickými podmienkami v týchto bývalých sovietskych republikách. Stačí si spomenúť na dôsledky dohôd niektorých západných krajín s Hitlerom, napríklad aj tej Mníchovskej, kde nás naši domnelí spojenci bez zaváhania hodili cez palubu.
