Pápež František vyzval počas svojej pracovnej cesty v Nikózii predstaviteľov Cyperskej republiky a Tureckom okupovanej severnej časti ostrova, aby obnovili rokovania o znovuzjednotení tohto ostrovného štátu. Hrozby a demonštrácia sily podľa pápeža predlžujú trvanie polstoročného rozkolu.
Vedúcich predstaviteľov kresťanov i moslimov na ostrove povzbudil, aby vytvorili spoločnú iniciatívu na zmiernenie. Cyprus je od roku 1974 rozdelený na prevažne moslimskú severnú časť, ktorú okupuje Turecko, a medzinárodne uznávanú Cyperskú republiku, ktorá je členským štátom EÚ.
Cyperský prezident Nikos Anastasiadis prijal pápeža v prezidentskom paláci v Nikózii a poďakoval mu za iniciatívu, v rámci ktorej Taliansko prijme 50 migrantov, ktorí na ostrov unikli pred konfliktom a chudobou.
„Vaša symbolická iniciatíva je predovšetkým silným signálom pre nevyhnutnú a potrebnú revíziu migračnej politiky EÚ,“ povedal Anastasiadis. Vatikán prijatie migrantov zatiaľ oficiálne nepotvrdil. Keď bol František pred piatimi rokmi na ostrove Lesbos, priviezol so sebou do Ríma tri moslimské rodiny pôvodom zo Sýrie.
Cyprus je rozdelený od roku 1974, keď turecké sily vtrhli na ostrov, ktorý následne okupovali v reakcii na prevrat organizovaný gréckou juntou, ktorá bola v tom čase pri moci. Samozvanú Severocyperskú tureckú republiku diplomaticky uznalo iba samotné Turecko.
Gréckojazyčný juh Cypru obviňuje úrady na severe, že cez takzvanú zelenú líniu, na ktorú dohliadajú jednotky OSN, posielajú migrantov. Cyperská republika tvrdí, že spomedzi krajín EÚ čelí najväčšiemu počtu ľudí po prvý raz žiadajúcich o azyl.
Najvyšší predstaviteľ severného Cypru Ersin Tatar medzitým obvinil juh, že návštevu pápeža politicky zneužíva „proti Turecku a Severocyperskej tureckej republike“. „Bolí nás, že pápež František navštívi iba grécky Cyprus. Na Cypre sú dva národy – nielen kresťanskí Gréci, ale aj moslimskí Turci. Toto je jedna zo základných reálií Cypru,“ vyhlásil Tatar.
