Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady číslo 9 bol pred 58 rokmi (16. januára 1967) zriadený Pieninský národný park (PIENAP). Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia.
Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov. Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2 125 na 3 750 hektárov.
K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria.
Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko Kráter. V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám.
Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov – kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý. Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka. Prielomom Dunajca vedie náučný chodník, ktorý bol prvým v bývalom Česko-Slovensku.
Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka – pôvodne gotický Červený kláštor založený v roku 1319. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián. Hrádza postavená bobrami, objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa títo obyvatelia lužných lesov udomácnili aj na slovenskom brehu Dunajca.
Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú, predovšetkým pre udržanie populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Je to aj z dôvodu, že každým rokom narastá počet vydier, bocianov a volaviek na území národného parku, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.
Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký. Jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí, pričom projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom.
Dunajec totiž tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci jasoň červenooký prelietava z jedného štátu do druhého. Jeho početnosť sa zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení jasoňa pustia do prírody.
